3.kapitola

25. dubna 2010 v 18:22 | Leila |  The first...
Aloha vĺčkovia moji!
Dlho som tu nebola, ale veď to poznáte. Škola, úlohy, kamoši, mamin zákaz chodenia na pc. Katastrofa. No nič, prinášam novú kapitolku.
Venujem všetkým, čo to čítajú a páči sa im to (aj tým, čo sa nepáči) a svojej spolužiačke Ivke, veď ona už bude vedieť prečo.
Komenty strááášne chcem:D

Keď sa vrátili domov, hodiny v predsieni odbíjali dve v noci. Monika medzičasom začala rozprávať, aký je svet nespravodlivý a Jakub iba zatínal čelusť, aby jej jednu nestrelil.
Samozrejme, Moniku doniesli ku Zuze domov, veď podľa oficiálnej verzie mala u nej spať. Kubo ju položil na gauč a Zuza na ňu hodila prikrývku.
,,Nech si ma zajtra neželá." precedil pomedzi zuby.
,,Ukľudni sa." zívla Zuza, zažala malú nočnú lampu a šťukla vypínačom hlavného svetla. ,,Kde máš vlastne Kristínu? Boli ste predsa spolu, nie?"
,,Super." odvetil kyslo. ,,Kristína. Ale veď to je jedno. Zajtra sa s ňou rozídem. Asi."
Monika sa prevalila na ľavý bok. ,,Čušte." zahriakla ich ticho. ,,Chcem spať."
Kubovi hneď navrela žila na spánku, preto ho Zuzka schytila za ruku a odtiahla do kuchyne. Tam sa obaja opreli o kuchynskú linku.
,,Aspoň dnes ju nechaj na pokoji," začala Zuzka ticho. ,,Nemysli si, ona to tiež znáša zle."
Nechcela to naňho vytiahnuť. Nikdy jej o smrti rodičov nepovedal nič, aj na pohrebe iba tak ticho stál a zdalo sa, že nič nevníma a potom týždeň nikam nešiel.
Aj teraz sa zdalo, že to prepočul. Pozeral do zeme, ruky založené na prsiach.
,,Ja viem." povedal nakoniec. ,,Ja viem." zopakoval.
Stále hľadel do zeme. Zuzka sa preľakla, že predsa len povedala príliš. Prišla k nemu bližšie a pozorne sa mu zadívala do tváre.
,,Kubi?" pípla.
Zdvihol hlavu, oči mal kalné, no napriek tomu sa usmial.
,,Čo?"
,,Hneváš sa?" pokúsila sa o psie oči. Bol to žalostný pokus a vyšla z toho iba akási grimasa, na čo sa obaja zasmiali.
,,Jasné, že nie." uškrnul sa.
Potom hodil rýchly pohľad na mobil a povzdychol si.
,,Idem už, aby babka nejašila. Zvládneš to tu?" hodil hlavou ku obývačke.
..Za čo ma máš?" neveriacky naňho pozrela. ,,Zajtra si nikto nič nevšimne."
Zatváril sa pochybovačne. ,,Si si istá?"
,,Zmizni!" zasmiala sa. Potom si unavene pošúchala oči. ,,Nevrav našim nič."
,,Už ma vidíš, ako donášam." pokrútil hlavou.
,,Len sa uisťujem. Mama by to neprežila. Veď vieš, že som bola v bare a k tomu ešte s chalanom. Poznáš ju." vystrúhala kyslú tvár.
,,Hmm." zabručal. ,,Idem."
,,Počkaj!" vyhŕkla zrazu. Ani sama nevedela prečo, ale niečo na jeho správaní bolo iné. Ešte včera by jej na to s tým svojím smiešnym úškrnom povedal, že bude mlčať ako hrob a zložil by skautský sľub.
Otočil sa, v sivých očiach otázka.
,,Čo sa deje? Myslíš, že som Monču nahovorila ja?" spýtala sa útočne. Možno mala zvoliť príjemnejší tón.
Na tvár mu padol akýsi ustaraný tieň. ,,Nie, nemyslím." povedal krátko.
,,Lebo ja som ju nenahovárala."
,,Ja viem."
Zostalo ticho.
Kubo si povzdychol. ,,Čo je?"
Vtom Zuzu osvietilo. Úľavou sa až zasmiala. Predsa len sa na ňu nenahneval kvôli tomu, čo povedala o smrti jeho rodičov.
,,Ty Peťa nemáš rád, však?" smiala sa.
Jakub sa ošil a previnilo na ňu pozrel. ,,Čuduješ sa?"
,,Prečo?" stále sa chichúňala.
Naozaj nevidela reálne dôvody, prečo by ho nemal mať v láske, tak s napätím čakala, čo zo seba dostane.
,,Je to iba tvoje rozhodnutie." povedal nakoniec. ,,A nechcem ti niečo prekaziť, ale môj názor na toho... na Peťa nie je bohvieaký. Podľa mňa je to typ chalana-namotávača. Ale je to naozaj iba tvoje rozhodnutie. Ja iba nechcem, aby ti ublížil." zadíval sa na ňu rozpačito.
Zuza jeho slová nebrala na vedomie. On nepozná Peťa. Nevie, aký je. Avšak posledná veta na ňu urobila dojem.
Pristúpila úplne blízko k nemu.
,,Čo to robíš?" šepol v rozpakoch a prehrabol si vlasy.
,,Chcem ťa objať, cvoky, čo iné?" uškrnula sa a na krátku chvíľku ho objala.
,,Ehm... tak ja idem... idem... čau." vyblakotal a potácal sa ku dverám a Zuzu tam prekvapenú nechal stáť.
Naozaj bol akýsi zvláštny.
***
Víkend pretiekol ako voda a pondelok už búchal na dvere.
,,Ešte mi nezavolal." sťažovala sa Zuza Monike v jednu malú prestávku, keď len tak postávali pri okne.
,,Kto?" pretočila stránku učebnice Monča.
,,No Peter! Od toho večera v bare sa mi ešte neozval."
,,Zlati, " zavrela knihu Monika. ,,Je to chalan. Primitívna bytosť. On potrebuje čas a ak mu na tebe naozaj záleží, zavolá."
Zuza sa zatvárila zúfalo. ,,Ale od piatku? Ja by som zavolala minimálne už šesťkrát!"
,,Hej, hej, hej! To nesmieš! Ty nemôžeš volať ako prvá! To nejde."
,,Ale prečo?" uchechtla sa Zuza.
,,Lebo," vztýčila Monika dôležito ukazovák. ,,Lebo to tak má byť. Také sú pravidlá. Hádam sa mu nebudeš vnucovať!"
,,Nie!" skríkla Zuzka rýchlo. ,,Nebudem!"
,,Dobre." lenivo prehodila Monika a znova otvorila Dejepis. ,,Ak si teraz voľná, tak Dušan sem celú prestávku čumí."
Zuzine oči rýchlo našli chlapca s pieskovými vlasmi a čiernymi očami. Naozaj, pozreral ich smerom. Nesmelo sa naňho usmiala a on celý červený sklopil zrak.
Super, pomyslela si Zuzka veselo, aspoň jediný raz nie je ona tá červenajúca sa.
,,Skvelý začiatok." pošepla jej Monika.
A možno naozaj to bol slušný začiatok. Veď Dušan bol milý a slušný chlapec, ktorý jej za deväť rokov ešte nepovedal zmysluplnú vetu, ale to sa môže zmeniť. Keby ju len stále nemátal ten Peter!
,,Ježiš." zaúpela a poobzerala sa okolo. Potom vytiahla z vrecka mobil.
,,Čo je?" sprisahanecky na ňu žmurkla Monča.
Zuze sa razom rozjasnili oči. ,,Peter volá!"
,,Noooo?" zdvihla.
,,Bejby?" ozvalo sa z druhej strany.
Zuzke sa poriadne rozbúchalo srdce.
,,Áno?"
,,Sorry, že som sa neozval tak dlho, ale veď to poznáš. Kapela a tak."
,,Nevadí." pípla.
Monika na ňu robila rôzne grimasy. Odohnala ju rukou.
,,Kedy dáme stretko?"
,,Neviem, mne je to v podstate jedno. Vždy mám čas." bože, to zas trepla. Asi mala povedať, že má nabitý kalendár, aby si nemyslel, že bude skákať ako on bude pískať.
,,To je bomba, bejby. Tak v stredu? Večer v tom bare, čo minule? Čo povieš?"
,,Jasné, teším sa." zašomrala a cítila ako červenie.
,,Aj ja. Veľmi. Budem na teba čakať. Chýbala si mi, vieš?"
Teraz už určite bola bordová. Určite. Lebo Monika si nedočkavosťou hrýzla päsť.
,,Na-naozaj?" vyjachatala.
,,Jasné. Teším sa na teba, pusa. Musím končiť, som v škole."
,,Dobre. Aj ja sa... teším. Ahoj."
,,Pa, bejby." a položil.
Zuza sa zatočila na mieste a stále sa tak prihlúplo usmievala.
,,Tak?" rozžiarila sa Monča. ,,Vrav!"
,,Mám rande." začala sa smiať. Pripadala si ako v sne a vôbec jej neprekážalo, že celá trieda na ňu zvedavo hľadí a že Dušan sklamane kloní hlavu.
Bola šťastná a to bolo teraz to najdôležitejšie. Kubo nemal pravdu. Peter taký nie je. Je dokonalý.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 CajushHP CajushHP | Web | 25. dubna 2010 v 20:32 | Reagovat

pETER JE jeden totálny idiot..Už len to oslovenie BEJBY..:D Nič v zlom-.Zuzi je pooriadne trochu dosť blbá, že to nevidíí.A Kubo ju chce..je to tiež vidieť...:D
No nič, som zvedáva, na dalsiu kapču:D

2 Benkas Benkas | Web | 25. dubna 2010 v 21:57 | Reagovat

Presne tak....peter je uplne totalny debil...suknickar a zuze sa paci a tak to nevidi...dufam ze sa coskoro spamäta....to uz aj dusan by bol lepsie riesenie... :-D  no uz chcem dalsiu kapitokuuu...rychhlo rychlo... :-D

3 Andy Andy | Web | 25. dubna 2010 v 22:03 | Reagovat

Z Petra začínam chytať alergiu xD dúfam, že Zuz to dôjde :) ďalšia kapitola by nebola? O:)

4 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 25. dubna 2010 v 23:57 | Reagovat

Fráza "primitívna bytosť" na mňa ohromne zapôsobila! :D Napísala by som aj viac, ale práve som si dolakovala nechty, a zle sa mi ťuká do klávesnice ;-)

Pekná kapča prosto, pekná. Možno trošku slabšia ako tie predošlé a dala by som i dôvody že prečo, ale moje nechty, no... :-D

5 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | Web | 26. dubna 2010 v 0:36 | Reagovat

no, len aby sa z toho Petra nevykľulo niečo horšie...pekná kapitolka :)..som zvedavá na pokračovanie...veľmi si obľubujem Kuba hihi :)

6 bubles bubles | 26. dubna 2010 v 14:31 | Reagovat

tato kapitola je pekna no je nejaka kratka. pises to dobre, pretoze to moc neprezradza o tom, co sa ma stat dalej... :-) je zaujimave sledovat ako sa vyvijaju vztahy medzi tymi postavami... aj ked to medzi nami neni ok, som zvedava na dalsiu kapitolu... mala by si v nej pokracovat 8-)

7 Leila Leila | Web | 26. dubna 2010 v 14:56 | Reagovat

[4]: Ayamee: heh díky:) Aj ja si myslím, že slabšia, ale veľmi nebol čas. Písala som to ilegálne, keď mama nebola doma:)

8 vivienne vivienne | Web | 26. dubna 2010 v 15:45 | Reagovat

pěkná kapitolka, trochu je mi líto toho Dušana,a le věřím že ono se to nějak vyvrbí :-)

9 Ashly Ashly | 26. dubna 2010 v 19:34 | Reagovat

hmmm je to uzasne heh ...vlastne co ty napises zle??, vsetko co som od teba cital bolo vynikajuce tolko som sa vzdy nasmiala napr. evansova heh a teraz toto uz aby bola dalsia kjapitola heh sa nwm dockat tak sadaj za pocitac a piiiiiis!!! :-D

10 capepeidy capepeidy | Web | 27. dubna 2010 v 19:08 | Reagovat

co znamena ošil? a inak neviem preco ale ja Peta nemam rada a ak je to niekto realny tak sorry ale snad nie si uplne ako v tej poviedke :D

Samozrejme naj je Kubi aj ked mohol by byt este viac :)) a pacilo sa mi to a ani tam neslo vela vitknut predsa len je to takak mila poviedka :)

11 Evanska Evanska | Web | 9. května 2010 v 21:56 | Reagovat

No Peter mi s tým bejby dokonale lezie na nervy :D :D ale má príliš silnú konkurenciu-Kuba, aby som ho mohla mať rada :D :D Teda Petra, lebo z toho mám sama guláš :D
Strašne dobre sa to číta, najviac sa mi páčia tie výrazy ;-) ako skautský sľub :D

12 NeFeReT NeFeReT | Web | 15. května 2010 v 22:35 | Reagovat

pekná kapitola, Tá Zuza má ale šťastie :D

13 Foxie Foxie | Web | 30. května 2010 v 19:08 | Reagovat

Peter je skutočne dokonalý, ibaže tak v úvodzovkách (:.

14 Zoi Zoi | Web | 23. července 2010 v 10:51 | Reagovat

Ten Petr se mi stále víc protiví. Chudák Zuzík. No doufám, že si to brzo uvědomí

15 Chris Chris | Web | 1. září 2010 v 10:50 | Reagovat

ten Peter mi je tak nesympatický až to pekné nie je

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama