6.kapitola

21. května 2010 v 17:04 | Leila |  The first...
Hello, wolfs!
Prekvápko! Tešíte sa? Lebo ja áno. Našla som si čas a napísala pár riadkov ku Bozku. V kapitole nečakajte nič prieborného, no môžem vás navnadiť, že od tej ďalšej to bude poriadne iskriť. Sľubujem:)
Tak si ju užite a napíšte pár komentárikov, ani netušíte ako vedia potešiť:)
Ps: vrátim sem starý dessing, predsa len blíži sa leto a ja nemám momentálne náladu dívať sa na čiernu.
Ps2: ak tam nájdete hrúbku, tak sa nehnevajte, čítala som to po sebe len zbežne.
Leila



Keď Zuza otvorila vchodové dvere, mama sedela za stolom, všetky lampy boli zažaté a hodiny práve odbili dve v noci.
,,Ahoj." zašomrala so sklonenou hlavou a slzy sa jej tisli do očí. Toto vážne pohnojila.
,,Dobrý večer." odsekla mama, v očiach blesky. ,,Vieš koľko je hodín?"
Tentoraz Zuze naozaj skĺzla slza po líci. Pred mamou to bude ťažké udržať v tajnosti.
,,Kde si bola?" chlad v maminom hlase bol taký studený až sa Zuzke zatočila hlava. Nemôže jej povedať pravdu, teraz nie. Začala by to riešiť a Zuza po ničom netúžila menej, ako keby ju každý ľutoval pre jej blbú chybu. Bola to jej chyba a vyrovná sa s ňou sama. Len ona a nikto cudzí. Možno ešte Jakub, veď aj to je dosť.
,,S Kubom." pípla Zuza v snahe obmäkčiť ju.
,,Tak s Kubom! A nepovedala si mi, že s vami pôjde aj Monika? A že sa vrátiš o desiatej?! KDE SI BOLA!" mama prudko vstala.
Zuza naprázdno preglgla. Ako jej má teraz povedať o polícii, keď tu takto huláka?
,,Pýtam sa, kde si bola?" zmiernila decibely.
,,Na diskotéke." zašomrala ticho, avšak v prázdnej miestnosti sa tieto slová ozývali ako kvapot vody v opustenej jaskyni.
Mama si opäť sadla a navonok sa tvárila pokojne. Možno sa rozhodla pre pokoj, veď krik predsa nič nevyrieši, no ruky sa jej triasli.
Zuzka to pochopila, ako pokyn rozprávať.
Prešľapla. ,,Vieš, čosi sa tam stalo. Domov ma doviezla polícia."
Asi to nebol práve najlepší nápad, povedať to na úvod. ,,Ako?" vypískla mama vysokým hlasom a zdalo sa, že každú chvíľu omdlie. ,,Prečo?!"
Zuza sa povzdychla a sadla si oproti matke. Chvíľu na ňu pozerala a keď zvážila, že je bezpečné hovoriť, spustila.
,,Vieš mami, ukradli mi mobil. Neviem ako, ale keď som chcela zistiť koľko je hodín, už som ho proste nemala. Jakub si všimol, že jeden z chalanov v bare..éé na diskotéke ho drží v ruke a išiel za ním, aby ho slušne požiadal, nech mi ho vráti. Neviem presne, čo hovorili, bol tam príšerný hluk a potom sa začali biť. Barman zavolal políciu a tá nás zobrala domov." povedala Zuza jedným dychom a trochu ju zamrzelo, že klame. A navyše z toho všetkého nepriamo obviňuje Kuba. Nezaslúži si toto od nej. Zastal sa jej, zbil toho bastarda a nikomu nepovedal, aká je strašná krava. Mala by mu byť lepšou priateľkou.
,,Ale Kubi za to nemôže." dodala ešte rýchlo, kým by mama stihla čokoľvek povedať. ,,Naozaj nie."
Mama nevyzerala o nič pokojnejšie. Vycítila snáď, že jej dcéra klame? Každopádne už nekričala.
,,Uvedomuješ si, aká si hlúpa? Nemohli ste proste zavolať políciu vy? Musel sa ten somár Kubo hneď biť? Aspoň máš mobil?"
Zuza blúdila pohľadom po podlahe. ,,Nie."
,,Ale to nič nemení na tom, že si prišla neskoro." začala opäť mama a Zuzka vedela, že je už po najhoršom. Prekvapivo to mamina zobrala dobre. Ohodne lepšie ako očakávala.
,,Bola som ešte u tety Marty. Čistila nám žalúdok."
,,Panebože detiská! Vy si naozaj neviete vážiť, čo pre vás človek robí! Koľko je tomu? Rok? A vy tej úbohej žene pridávate starostí akoby nestačilo, že jej umrela dcéra aj so zaťom." odrazu mama vstala. ,,Bež spať skôr než sa vráti otec z fabriky. Nemusí o tom vedieť. No zmizni!"
Zuza prekvapivo zažmurkala. Nebude ani domáce väzenie?
Rýchlo sa pratala do izby. Keď ale prechádzala okolo kúpeľne, mama na ňu podráždene skríkla.
,,A mesiac nepôjdeš nikam!"
Zuza privrela oči. Tak predsa. Každopádne z boja vyviazla iba so škrabancami.
***
Slnko ho pošteklilo po viečkach. Striasol sa a prehodil si perinu cez hlavu v snahe vypnúť to prekliate svetlo.
Ešte chvíľu takto ležal, nechcelo sa mu ani pohnúť a v hlave mal úplné prázdno. Nespal, celú noc nespal a len premýšľal. Ako sa dnes bude správať? Čo len povie, keď zbehne dolu do kuchyne a uvidí vyplakané oči starkej? Dokáže sa ovládnuť? Dnes je tomu rok...
Bez pozvania sa mu pred očami vynorili tváre rodičov.
Nikdy veľmi nepremýšľal o tom, či asi mohli cítiť, keď umierali, ale dnes... Bolelo ich to? Uvedomovali si to? Vedeli, že tá sekunda je ich posledná?
Policajná správa hovorila, že auto sa vyrútilo mimo vozovku a narazilo do stromu, keď ich nabúral iný vodič. Tomu alkohol v krvi nenamerali. Ale veď pri takom náraze by vytriezvel každý.
Ako sa musel cítiť ten vodič? Aké je to vedieť, že ste ukradli dva nevinné životy? Aký je to pocit, pozrieť sa do očí sirote, ktorej ste zabili oboch rodičov?
Aspoň že to ten vodič oľutoval. So slzami v očiach na súde prisahal, že by to najradšej vrátil späť a že im nikdy neublížil úmyselne.Ale Kubovi aj tak trest jeden rok pripadal nespravodlivý. No úprimne? Spravodlivosť na Slovensku?
Z rozmýšľania ho vytrhol zvuk budíka. Až ho trhlo, tak sa zľakol.
Nahnevane sa vyhrabal z perín a odignoroval bolesť očí a hlavy po prebdetej noci. Do zrkadla sa radšej ani nepozrel, iba na seba rýchlo navliekol rifle a akési tričko. Vlasy prehrabol len rukou a s hlbokým výdychom zbehol schody.
Len pokoj, len pokoj, opakoval si stále v duchu. Musíš to prežiť. Potom už bude dobre.
No akokoľvek sa snažil udržať si chladnú hlavu, pri pohľade do kuchyne sa mu v hlave rozozvučala poplašná siréna, ktorá nekričala nič iné iba: ujdi!
Prinútil sa sadnúť si za stôl a natrel si chlieb s maslom. Nôž stískal v ruke tak silno, až mu obeleli hánky.
Starká bola otočená k sporáku a práve si utierala oči plátenou vreckovkou. Starký sedel na stoličke pri okne, hľadel do novín, ale akoby ich nevnímal. Oči mal akési zahmlené.
Monika ešte nezišla dole a Kubo mal vážne podozrenie, že nie je v stave ísť nikam medzi ľudí. Ona vždy dávala najavo svoje emócie, kým on ich radšej schovával za masku totálnej ľahostajnosti.
,,Kubko?" začala starká roztraseným hlasom, no neotočila sa. ,,Si si istý, že zvládneš školu? Nechceš radšej zostať doma? Napíšem ti omluvenku."
Posledné po čom Jakub túžil, bolo celý deň pozerať, ako sa jeho najbližší zožierajú žiaľom.
,,Nie, pôjdem. Aspoň prídem na iné myšlienky." zašomral skôr tomu maslu ako starkej.
,,Ach, chlapče môj zlatý." z ničoho-nič ho starká tuho objala. ,,Dieťa nešťastné! Ako to my zvládneme?"
Len pokoj, len pokoj, nič iné mu nebehalo po rozume. Musí zaťať zuby a vydržať to. Ak sa teraz zrúti on, ten čo vždy všetko prešiel s kamennou maskou na tvári, bude už úplný koniec. Musí sa ovládať. Musí...
Monika zbehla schody a zastala vo dverách. Červené oči prezrádzali všetko. Starká sa hneď rozbehla aj k nej a spoločne ronili horké slzy. Dedko už nepozeral do novín, ale na podlahu a po zvráskavenej tvári mu tiekli drobné slzy.
Siréna v Kubovej hlave sa opäť rozkričala. Ujdi! Ujdi! Ujdi!
Opatrne sa zdvihol, aby nenarobil zbytočný hluk a potichu prešiel popri objímajúcich sa ženách.
Vytratil sa ako duch. Nikto si ho ani nevšimol a on bol rád. Teraz chcel iba vypadnúť. Niekam ďaleko, kde nemusí nič predstierať a na nič sa hrať. Niekam, kde bude sám a škola v tomto prípade nepripadala v úvahu. Len ujsť!
***
Zuza sa neustále obzerala. Monika dnes asi do školy nepríde. Nečudovala sa jej.
Aj ona mala dnes poriadne blbú náladu, no popri pocitoch Kuba a Moniky to nebolo takmer nič.
Zvonček začal vrešťať a ohlásil začiatok prvej hodiny. Zuzka sa ešte raz obzrela ku dverám v márnej nádeji, že uvidí Monču, no tá dnes stopercentne už nepríde. Namiesto nej sa v dverách zjavila stará žena s výzorom supa.
Prírodopis Zuzu nikdy nebavil. Veď je to len taká rozprávočka!
Radšej si spod lavice vytiahli poriadny príbeh v zelenej väzbe, nalistovala stranu 152 a ponorila sa do Divokého Západu.
***
Zuze sa dnes škola vliekla naozaj pomaly. Bez Moniky tam nemala veľa kamarátok. Iba také, tie falošné, ktorým sa bojíte povedať aj číslo topánok, aby ste nebodaj neboli vyhlásený za Miss Veľké Nohy. Ale zdalo sa, že aj tie dnes prešla nálada ,,spravme si z nej srandu" a venovali sa plánovaniu pijatiky.
Zuza nenávidela alkohol. Naozaj nechápala, čo je na tom ,,cool" spiť sa pod obraz Boží, a preto keď zatvárala dvere domu a zviezla sa na posteľ, bola nekonečne uťahaná. Teraz si priala iba prehodiť deň v kalendári a predstierať, že všetko je v poriadku.
Ako sa tak asi musí cítiť Jakub? A kde vlastne teraz môže byť?
,,Bože, teraz nie!" zavrčala, keď jej zavibroval telefón vo vrecku.
,,Halóóó? zatiahla unavene, no únava ju razom prešla.
,,Akože neprišiel domov a neviete, kde je?!" prudko si sadla.
Kubo sa stratil. Teda určite sa nestratil, ale zrejme chce byť stratený, keď sa mu od rána neuráčilo prísť domov.
,,Jasné. Porozmýšľam, kde by mohol byť." zaklapla mobil.
Áno, porozmýšľa, ale im to určite nepovie. Ak chce byť Kubo sám, mali by mu to dovoliť. Nie je predsa 5-ročné decko.
Zuza pozrela von oknom. Obloha sa už farbila do čierna a prvé hviezdy si už hľadali svoje miesta na nebi.
Kde môže byť?
Napadlo ju iba jediné miesto.
***
Mal by sa už pobrať domov. Babka bude šalieť a Kubo jej nechcel pridávať viac starostí. Bezmála ich už mala dosť. Lenže zdvihnúť sa zo zeme a opustiť toto malebné miesto stálo veľa síl. Síl, ktoré on práve nemal.
Lúka sa o pár metrov ponárala hlbšie a pod ňou vyrastala dedina. Za ním bol les a pár opustených borovíc sa trúsilo po okolí. O jednu takúto sa opieral a hľadel na oblohu. Už bola tmavá a vyzerala tak opustene, presne tak ako sa on cítil. Nechcel si to pripustiť, veď predsa mal babku a dedka, no v poslednom čase sa cítil tak sám.
V dedine sa rozštekali psy. Ľudia zatvárali brány a v domoch sa rosvecovali okná.
Náhle Kubo zbadala postavu, ktorá kráčala proti noci nepochybne k nemu. Prižmúril oči, ale na tú diaľku nerozoznal, kto to je, tak sa iba opäť oprel a zahľadel na nebo.
O pár minút začul dôverne zadychčaný hlas. ,,To si sa musel teperiť až sem hore?" lapala Zuza po dychu a zvalila sa k nemu do trávy. Akonáhle si však všimla jeho skrivený výraz, pichlo ju u srdca.
,,Kubi, poď domov. Ja viem, že je to pre teba ťažké, ale teta Marta sa o teba bojí."
Odvrátil hlavu. Prečo ho tie blbé slzy musela zaštípať v očiach práve teraz? Zúrivo zamrkal a prikývol. Nemohol jej odpovedať, pretože sa mu v hrdle spravila akási hrča a tá mu nedovoľovala ani sa poriadne nadýchnuť. A znova tie slzy.
,,Kubi?" chytila ho Zuzka za ruku. ,,Si v poriadku?"
Opäť prikývnutie a krutý boj s vlhkosťou v očiach.
Zuzka sťažka preglgla. Potom sa k nemu prisunula bližšie a pevne ho objala. ,,Kubko môj, neboj bude lepšie." zašepkala, pritisla si líce k jeho krku a zavrela oči.
Na Kuba už toho bolo príliš. Potláčal to v sebe už rok a to by bolo dosť aj pre silnejšie osobnosti ako je on.
Zaboril si tvár do Zuzkiných vlasov, ruky jej obtočil okolo pása, pritisol si ju k sebe tak silno, že ledva obaja lapili dych, no v tú chvíľu im to bolo ukradnuté.
Prvá slza si našla cestu do záplavy blond vlasov, potom ďalšia a ďalšia.
,,Tak strašne mi chýbajú." zamrmlal.
,,Ja viem, ja viem." ani Zuzka sa neubránila slzám.
Obloha bola už atramentová, ale pre nich čas akoby zastal.
Kubo pocítil príval dojatia. Predsa len nebol sám. Má predsa Zuzku. Jedinú osobu, pri ktorej sa nebojí byť sám sebou.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 21. května 2010 v 17:12 | Reagovat

ďakujem som rada že sa ti to páči :-)  :-)  :-)

2 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | Web | 21. května 2010 v 17:54 | Reagovat

ďakujem :)
krásna kapitolka..normálne som sa potešila, keď som ju tu našla, hneď som musela prečítať..naozaj sa teším na ďalšiu :)

3 Nellie Nellie | Web | 21. května 2010 v 18:59 | Reagovat

Som rada, že si si našla čas :) Ten koniec bol fakticky vydarený a strašne sa mi páčil ;-) Teším sa na ďalšiu kapitolu a sľubované iskrenie (:

4 Mi$s Eli$hka* Mi$s Eli$hka* | Web | 21. května 2010 v 19:21 | Reagovat

krasny blog

5 Andie Andie | Web | 21. května 2010 v 20:14 | Reagovat

jééééj, super koniec! ♥ teda som riadne zvedavá na to iskrenie :) Kubííí *.* xD ale nie :D mimochodom, ja nechcem byť vyrývačná, pretože sa mi strašne ten koniec páčil a priala som si, aby to tak skončilo, ale ako to, že jej dovolili ísť za ním, keď má zaracha? O:) ja len taká poznámočka :D inak super! :)

6 Benkas Benkas | Web | 21. května 2010 v 20:18 | Reagovat

waw...je to uplne uzastna kapitla...strasne sa mi paci aj slzy mi vyhrkli...kraasny ozaj...chudak kubo..ale bude dobre...zuzka bola mila.. :D

7 Andie Andie | Web | 21. května 2010 v 21:05 | Reagovat

Btw. ja som Andy zo sunny-rainy-world.blog.cz :D len sa mi stala menšia "nehoda", takže som musela ísť na nový blog :(

8 capepeidy capepeidy | Web | 21. května 2010 v 22:25 | Reagovat

ja sem pridem a pozeram ze ci mi to zle nacitalo a potom vidim ze si zmenila spat dizajn :D a ja uz som sa zlakla ze som opat mimo :-D

a teraz k poviedke opat to bolo prijemne citanie fajn opisane pocity aj ked ja by som prijala este viac opisov ale takto to bolo mile :)

9 bubles bubles | 22. května 2010 v 19:45 | Reagovat

tak tato kapitola je pekna, a vela veci si viem zivo predstavit. a od zuzky bolo pekne ze isla za kubom, aj ked za nim mohla ist trocha skôr... :-)  ta scena v to rano v kuchyni ako bol kubi a ostatni, to som mala slzy v ociach, lebo prave tu cast si viem najviac predstavit... a ten koniec, ako spolu sedeli na luke bol krasny :D  takze ako si napisala, ze v dalsej kapitole to bude iskrit, tak to aj my vsetci ocakavame a dufam, ze nesklames :-D

10 CajushHP CajushHP | Web | 23. května 2010 v 22:15 | Reagovat

Na kapitolku sme si teda počkali, ale bola naozaj skvelá

11 vivienne vivienne | Web | 24. května 2010 v 14:23 | Reagovat

super kapitolka

12 Foxie Foxie | Web | 30. května 2010 v 14:28 | Reagovat

Gosh, ono to bolo dobrééé (: !!! Idem radšej kuknúť predchádzajúce kapitoly, nech nájdem súvislosť. Potom tomu možno pochopím :) .

13 Foxie Foxie | Web | 1. června 2010 v 8:08 | Reagovat

Hehe, mám dva komentáre po sebe... Ani jeden nebude mať hlavu ani pätu... No čo, stáva sa (: .

Kubo musí byť teraz ešte zmätenejší... A celkovo je v blbej situácii, podľa mňa je naňho moc emócií. Ale dobre, že ho Zuza našla, asi je jediná, čo mu dokáže reálne pomôcť. Len aby si to Kubík nevyložil zle ;-). WoW, keď píšeš, že iskrenie, už sa na viac nezmôžem, lebo som na tie iskry zvedavá. Tak snáď sa mi od nich nezapáli notebook :-P.

14 NeFeReT NeFeReT | Web | 7. června 2010 v 13:34 | Reagovat

bože chudák Kubo. aj keď je to asi len poviedka aj tak ho ľutujem.

15 Zoi Zoi | Web | 23. července 2010 v 11:35 | Reagovat

Moc pěkné

16 Chris Chris | Web | 1. září 2010 v 11:06 | Reagovat

chudáčik môj kubko :( :( mi ho je ľúto

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama