Kapitola č. 7

31. května 2010 v 16:48 | Leila |  The first...
Hello Wolfs!
Máme po prijímaní a mne dnes odpadol novinársky krúžok, lebo učiteľky sa radia, ako nás spacifikovať. No tak Leila sadla za počítač a s vypätím všetkých síl napísala pokračovanie. Veľmi nemám náladu na písanie tohto úvodu, lebo mám za sebou dlhý deň a bolia ma prsty od toho nekonečného mlátenia do kláves.
Tak v skratke. Túto kapitolu chcem venovať úplne všetkým, čo to čítajú. Nebudem menovať ich mená (fakt ma bola prsty) plus Foxie, ktorej som dnes nemala energiu odpisovať na úžasné komentáre, rovnako ako vám ostatným.
Dúfam, že sa vám kapitolka bude páči. Máme tam zlomový bod čo sa týka Kubka.
Ps: nemáte niekto pesničku od Martina Kelescenyiho spolu s Tomom Bezdedom, Sen? Plís, ak budete taký dobrý, pošlite mi ju na ICQ. 624088402 :) Ďakujem:)
Pss: Nie je to veľmi dlhé. Nabudúce bude dlhšie. Sľubujem :)


,,Ale ja naozaj potrebujem s tou matikou helfnúť. Plíííís, Kubi?" líškala sa Zuza do telefónu a med z jej hlasu priam kvapkal.
,,Mám si začať predstavovať tie psie oči?" spýtal sa veselo.
Vedel si ju dokonale vybaviť. Ako stojí pri okne, pohráva sa so záclonou a strúha ten svoj nešťastný kukuč. No povedzte, ale úprimne, povedali by ste nie?
,,Pod jednou podmienkou."
,,Akou?" spýtala sa Zuza.
,,Príklad vysvetlím maximálne päťkrát, potom už na to nebudem mať nervy." určil si Jakub.
Neznášal, keď niekoho musel učiť. Nikto to nepochopí a on príde o nervy. Teda ak mal povedať pravdou, radšej nikomu nevysvetľoval nič. Zuzka však bola výnimka. Nikdy jej nezabudne, čo pre neho urobila na výročie smrti jeho rodičov. Myslel si, že je na svete sám, že mu nikto nerozumie, ale ona vtedy prišla, prišla bez toho, aby ju zavolal, a dokázala mu, že sa mýli. Ani nevedel popísať to puto, ktoré ho k nej ťahalo. Pre neho to už nebola len kamarátka. Bola to osoba, bez ktorej si nedokázal predstaviť život.
,,Jasnačka." odvetila Zuzka. ,,Ako si pán učiteľ bude priať. Za 10 minút u mňa, dobre?"
Keď o desať minút prešľapoval pred bránou, jej mama práve vychádzala z domu. Jakub jej kývol na pozdrav a celý nesvoj klopil zrak k zemi. So Zuzkinou mamou nemal nijaký problém, len si nebol istý, ktorá verzia príbehu z baru sa k nej dostala.
,,Ahoj, Kubko." prešla okolo neho, no znova sa zvrtla a vybehla do predsiene po kabelku.Z dverí však vyšla už aj Zuza a pretočila oči, naznačujúc grimasu.
,,A že ju dačo naučíš, nieže bude ešte blbšia ako je." dodala mama, keď sa pred zrkadlom ,,štelovala". ,,Nech nie je na tých prijímačkách posledná." vrhla na seba ešte jeden pohľad do zrkadla. ,,Majte sa decká." a odišla.
,,Dovi." zašomral Kubo trochu oneskorene.
,,No poď hore, nie?" zasmiala sa Zuza a spoločne vybehli schody na poschodie. ,,Oco je doma, ale ten má v telke nejaký futbal či čo, takže nám dá pokoj."
,,Ja viem. Manchester proti Barcelone." ironicky poznamenal Jakub, hoci naštvaný bol len na oko. Futbal ho nebavil tak ako hokej. ,,Dlžíš mi ten zápas na DVD, zlato." dodal už so smiechom.
,,Aké zlato, cvoky?" otočila sa ku nemu s iskričkami v očiach. ,,Dámy majú prednosť." predniesla veselo, vystrúhala poklonu a otvorila mu dvere do izby.
,,Aká dáma, čo?!"
Hoci bol Kubo v jej izbe už nespočetne veľa krát, nikdy nedokázal úplne pochopiť tú hordu kníh, čo tu mala. Boli všade. Na poličkách, na skrini, dokonca aj poukladané pod posteľou. A jedna nehorázne hrubá práve ležala na posteli, hneď vedľa učebnice matematiky. Jakub ju zobral do ruky a nahlas prečítal názov. ,,Veľká rieka na západe, fíha, to ťa baví?"
Zuza naňho pozrela, akoby nemohla uveriť tomu, čo jej vraví.
,,No čo?" bránil sa Kubo. ,,Veď je taká hrubá!"
Zuza mu ju vytrhla z ruky a láskyplne pohladila väzbu. ,,Nič si z toho nerob, je to somár." kútiky úst jej mykalo do úsmevu. ,,A nie je hrubá! Má len, " otvorila knižku na zadnej strane, ,,244 strán. Ha!"
Kubo vyprskol smiechom. ,,Ty si blázon. A toto je čo?" dodal, keď sa rozhliadol dookola a zbadal nový objekt. Maličkú knižočku s červenou obálkou. Natiahol sa po ňu a keď si prečítal názov, skepticky pozdvihol obočie. ,,Jacques Prévert? Francúz? Francúz?! Preboha, ty čítaš poéziu od Francúza?!"
Zuza nechápala. ,,A? Čo s tým má byť? Náhodou, vieš aká je to krásna knižka? Dala mi ju učka z franiny, no ale musím uznať, že je pecková." sadla si k nemu na posteľ. ,,Skús si niečo prečítať. Napríklad... Barbaru. Alebo Zúfalstvo sedí na lavičke."
Kubo nakrčil nos. ,,Dobre vieš, že ja a knihy..."
,,Len jeden odstavec."
Jakub si povzdychol. Opäť tie modré oči, ibaže teraz si ich nemusel predstavovať. Celkom jasne videl, ako ho tie modré studničky vedia obmäkčiť. Otvoril teda knižku a začal nahlas čítať stránku, ktorá mu ako prvá padla do oka.
,,Tá láska
taká prudká
taká krehká
taká nežná
taká zúfala
tá láska." odmlčal sa, zavrel oči a pokúšal sa nevybuchnúť smiechom.
,,Úžasné, naozaj duchaplné." povedal s poriadnou dávkou sarkazmu.
Zuza ho buchla do pleca a vytrhla mu knihu z rúk. ,,Daj to sem. Prečítam ti niečo ja, dobre? Ty bezcitný človek bez zmyslu pre poéziu..." začala listovať. ,,Hmm, aha!" usmiala sa naňho.
,,Mŕtve lístie sa zhŕňa lopatou
spomienky a žiale tiež
ale moja láska tichá a verná
ďakujúc životu sa usmeješ
tak som ťa ľúbil bola si taká krásna
ako chceš aby som na teba zabudol
vtedy bol život krajší
svit slnka žeravejší bol
bola si mojou najnežnejšou priateľkou...
nezostáva mi už nič né iba žialiť
a tú pieseň čo si spievala
vždy môj sluch bude chváliť"
Nastalo ticho. Zuzka si nasledujúci verš čítala sama pre seba a Kubo sa pokúsil nadýchnuť. Niežeby mu dych zobrala tá báseň, to nie. Nikdy nemal trpezlivosť pre poéziu. Sám pred sebou si pripadal trápne, už len keď na to pomyslel, ale celý ten čas, čo Zuza recitovala, mal mozog rozdelený na dve časti. Jedna časť, tá celkom maličká, počúval tú nešťastnú báseň. Tá druhá však pozorovala jej pery, ako sa otvárajú a jemný úsmev, ktorý tam bol vždy, nechal sa opantať jej vôňou, levanduľovým parfémom, pozoroval malé pramienky blonďavých vlasov, ako jej padajú do očí. Občas sa naňho pozrela spod tých svojich dlhých mihalníc, len tak, aby sa ujistila, že ju naozaj počúva. Znova skĺzol pohľadom na jej pery. Usmievala sa, celá pohrúždená do čítania. Odrazu sa strhla a s povzdychom zaklapla knihu.
,,Prepáč, začítala som sa. Ale keď tá kniha je taká úžasná!" posledné slovo zdôraznila.
Kubo sa otriasol a prinútil sa tváriť zase normálne. Do pohľadu sa mu vrátila ostražitosť a na pery ironický úsmev.
,,Pochopím, že sa ti páčila tá predchádzajúca knižka, bola to beletria, ale nechápem, čo vidíš na tomto Francúzovi. Fajn, dosť bolo slovenčiny, daj matiku a pustíme sa do toho." dodal s hraným nadšeným.
Preboha, mal by sa spamätať. Zuzka je jeho kamarátka. Ako to bolo v tej básni? Bola si mojou najnežnejšou priateľkou... no stačí len priateľkou, to prídavné meno treba vyhodiť, lebo mu v spamätávaní veľmi nepomáha.
Zuza sa naňho tak zvláštne pozrela.
,,Čo je?" vyhŕkol a srdce mu stisla panika. Všimla si ako na ňu civel?
,,Uvedomuješ si, že vyhlasuješ, aký som blázon, pretože čítam francúzsku poéziu a hneď na to povieš: odlož tú slovenčinu?"
Kubovi sa tvár rozjasnila smiechom. ,,Aha, jasné. Tak odlož tú francúzštinu."
Zuza sa zasmiala, vytiahla zo stolíka matiku a bezradne ju otvorila na novej látke.
,,Preboha, to sú funkcie?" zhrozil sa Kubo.
,,Len mi nehovor, že ani ty tomu nerozumieš." zľakla sa Zuza. ,,Potom budem už úplne nahratá. O týždeň mám prijímačky."
,,Veď ja som to v živote nevidel!" vyhŕkol Kubo a Zuze padla sánka.
,,To nemyslíš vážne, však?"
Kubo sa jej s previnilým výrazom pozrel do očí. ,,Nie, nemyslím. Ber papier, zlato, a pero."
Zuza šokovane vydýchla. ,,Ty. Si. Taký. Neuveriteľný. Vôl." každé slovo zdôraznila plesnutím po pleci. Kubo sa iba smial a pohodlne sa oprel o čelo postele. ,,No poď sem. Čo to tu máme..." mrmlal si popod nos a načrtol na papier pravouhlý trojuholník. Potom zdvihol hlavu. ,,Však kukaj sem. Čo je?!" rýchlo sa zvrtol, lebo Zuzka pozerala s vytrieštenými očami na stenu za ním.
,,Je tam pavúk?" pýtal sa rýchlo. ,,Panebože, je tam pavúk?!"
Vtom sa Zuza začala smiať.
,,Ty si blbá, akože fakt." hundral si Kubo popod nos, počas Zuzkinho neutíchajúceho smiechu. ,,Ozaj vtipné."
Keď sa dievča ako-tak upokojilo, prisadlo si k nemu, zobralo mu ten papier a s otázkou v modrých kukadlách sa naňho otočila. ,,A čo s tým teraz?"
Kuba oblial pot. Zuzka nebola od neho ani len pár centimetrov. Zacítil jej vôňu. Teraz oveľa, oveľa silnejšiu a zatočila sa mu hlava. Keby mal konať podľa prvotného popudu, zvieral by ju v náručí, no to on nemohol. Nemohol si dovoliť naštrbiť svoje sebaovládanie. Nakoniec bolo by to voči nej fér? Len kvôli tomu že v posledných dňoch sa na ňu pozerá trochu inak, by mal zničiť ich dlhoročné priateľstvo? Hoci nemohol si vyhodiť z hlavy, že by jej nič nepovedal. No má na to právo? Ona bude určite šťastná s niekým iným a on budeš šťastný za ňu.
Jej pery boli tak blízko...
,,Kubi?" pokúšala sa získať jeho pozornosť.
,,Č-čo?!"
Kriste, musí od nej odtrhnúť oči! Hneď!
,,Vysvetlíš mi to?"
Kubo naprázdno preglgol. Tie modré oči... Nie!
A už mal plné ústa sínusu, cosínusu a tangensu. Ale hlavu, hlavu mal plnú niečo celkom iného. Len teraz si uvedomil, ako krásne zamilovane vonia levanduľa.
Opäť sa mu v ušiach ozval Zuzkin hlas, ako recituje:
tak som ťa ľúbil bola si taká krásna
ako chceš aby som na teba zabudol.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 CajushHP CajushHP | Web | 31. května 2010 v 17:29 | Reagovat

skvelá kapča, teším na dalsiiu:D
A skoda ze si nedali pusu:)

2 Andy Andy | Web | 31. května 2010 v 18:08 | Reagovat

♥ jéééj :) skvelé! ďalšiuuu O:)

3 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | Web | 31. května 2010 v 19:21 | Reagovat

ani nie je krátka...ale úžasná je dokonale..všetko je na tejto kapitolke skvelé :)...ten zlom sa mi páči...:) teším sa veľmi na ďalšiu, a keď táto bola krátka, tak o to viac sa teším, že dalšia bude ešte dlhšia :P hihi :)

btw: no, tak snažím sa do svojich poviedok dávať menej romantiky :D..lebo by potom boli všetky rovnaké :D

4 Evanska Evanska | 31. května 2010 v 19:38 | Reagovat

ach bože čo mi to robíš? ja to musím prečítať, potrebujem to prečítať! :-( som u kamošky a už som mala byť dávno preč, lebo nám doma do štvrtka nejde net. Si v mladej slovenskej poviedke? :D haluz ak áno :D
ps: aj ty si mi chýbala...

5 vivienne vivienne | Web | 31. května 2010 v 20:41 | Reagovat

povedená kapitolka

6 Nellie Nellie | Web | 31. května 2010 v 21:53 | Reagovat

úžasná! fakticky vydarená kapitola, gosh, Kubo je taký podarený! :-D a celé to bolo totálne skvelé (:

Pesničku nemám, ale ak mi niekam hodíš link z youtubu (vyťukala som to tam, ale nejako extra som to nehľadala a veľmi mi to nenašlo.), môžem ti to skúsiť stiahnuť a aspoň zistím, či ten môj program už nehapruje ;-)

7 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 31. května 2010 v 22:11 | Reagovat

Tak Kubi jej to tak ľahko nevysvetlíí :D

8 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 31. května 2010 v 23:34 | Reagovat

Jééééééééééééééééééééééé! A síce viem, že takýto komentár tým pádom bude vyzerať ako koment dákeho neokrôchanca, čo nevie ani súvislú vetu vypotiť a dostatočne oceniť literárne (resp. internetové :D) dielo, ale táto poviedka je taká milá - MILÁ je najvýstižnejšie slovo, fakt! -, že si nikdy prosto nedokážem pomôcť :-D

9 Foxie Foxie | Web | 1. června 2010 v 8:23 | Reagovat

O tej pesničke som ani nepočula, nieto ešte aby som ju mala v mašinke. A ďakujem moc za venovanie :-). A či spriatelím? Okay, len ti poviem, že u mňa sa to nevolá Spriatelené Blogy ani nejak tak, ja mám v tej kolónke skrátka blogy, na ktoré chodím nesmierne rada a aj som si ťa chcela hneď po prečítaní prvých kapitol k Bozku medzi ne pridať, len som nebola na PC. Jéééžiš, také romány, a to ešte o tejto skvelej kapitole nebola reč :-x.

Ja so sa zaľúbila do Kuba :D ! Ale vážne, on je tu taký roztomilý, až sa mi ťažko dýcha, úplne sladučký. A bolo perfektne popísané, aké mal zo Zuzy pocity, a ako veľmi chcel viac... Podľa mňa je fajn, že jej ani pusu nedal, lebo potom by to bolo... také buď príliš jednoduché (to by sa Zuza uvedomila, že koho ľúbi) alebo omnoho horšie (lebo by ho Zuza odstrčila a stratil by skvelú kamošku). A prosím si ihneď ďalšiu :-D ! Ale nie... Hoci si ju fakt prosím čo najskôr.

10 bubles bubles | 1. června 2010 v 17:25 | Reagovat

paci sa mi na tomto vsetko, okrem toho ze kubi si mysli, ze ona bude stastna s inym....len tolko:P ale mohli ssa pobozkat:xD :-P inak vsetko super :-D

11 Leila Leila | Web | 1. června 2010 v 17:41 | Reagovat

[10]: nemohli :-D  to by bolo moc jednoduché, že by si Kubo pískol a ona by mu ležala pri nohách :-D

12 Ashly008 Ashly008 | 1. června 2010 v 18:54 | Reagovat

:D:D heh a preco by si nemohol pisknut sak to mohol aspon skusit nie?? :D:D ze fuuu fuuu ..... ale ne... je to suprove ...ale fakt sa medzi nimi mohlo udiat nieco take se take ved ves.... :D:D ...ale ako ta poznam tak to najlepsie nakoniec ze?? :D:D... uuu  us sa tesim kedy bude dalsia kapca a dufam se us aj take neco sa stane:D:D

13 Leila Leila | 1. června 2010 v 20:31 | Reagovat

[12]: ivuš, však vydrž ja ti to všetko cez francúzštinu vysvetlím :D

14 Benkas Benkas | Web | 2. června 2010 v 22:20 | Reagovat

waw...idem na tu new kapcu...paana

15 NeFeReT NeFeReT | Web | 7. června 2010 v 14:14 | Reagovat

zaujímavá časť.. neviem čo mám povedať. Asi idem len na ďalšiu kapitolu

16 Chris Chris | Web | 1. září 2010 v 11:10 | Reagovat

sínus, cosínus, tanges, cotanges :D  neznášam... kapča super :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama