8.kapitola

2. června 2010 v 17:07 | Leila |  The first...
Hi, wolfs!
Tak neprešli ani dva dni a už tu máte pokračovanie k Bozku! Za to sa môžete poďakovať hlavne Ashly, ktorej som to musela doslovne odprisahať :D Inak čo poviete na dĺžku tejto poviedky povedzme tak 10-12 kapitol? či dlhšie? Alebo kratšie?
Ku kapitole. Je dlhá. Teda rozhodne dlhšia ako tie predchádzajúce, tak som zvedavá, čo na ňu poviete :D Nie je nejaká prelomová, iba som ju sem potrebovala dať, aby som vybudovala hlbší vzťah medzi Kubom a Zuzou. Je tam aj Dušan a Monika, no veď uvidíte :)
Chyby si nevšímajte, nemala som náladu na kontrolovanie. To mi zaberie viac času ako samotné písanie :D
OK, už čítajte a nezabudnite nechať komentár :)


Monika sedela opretá o jednu z lavičiek na tribúne, nohy mala pod bradou a neprítomne hľadela dolu na futbalový zápas. Zuza zase ležala na tej istej lavičke na bruchu a čítala si akúsi knižku.
Bola nedeľa, celá dedina bola zhŕknutá na ihrisku. Starí otcovia kritizovali dnešných chlapcov a spomínali na časy, keď ešte oni behali po tej zelenej tráve a kopali do lopty a potom znova zvrtli reč na politikov.
,,Budeš sa ešte dlho učiť? Za chvíľu bude hrať dorast." lenivo prehovorila Monika a ďalej vystavovala tvár slnečným lúčom.
Zuze sa oči zasekli na poslednom riadku a srdce sa jej rozbúchalo opreteky a nastopro by ten šprint vyhralo.
,,Aký dorast? Z mesta?" tŕpla.
,,A odkiaľ asi? Z Marsu?" otočila sa k nej Monika ironicky. ,,A užaj schovaj tú knihu!"
,,Prestaň." zašomrala sotva čuteľne. Na čelo jej vystúpil studený pot. Monika nemala ani len tušenie, čo sa vtedy v tom bare odohralo medzi Peťom a ňou. Poznala len tú oficiálnu verziu o ukradnutom mobile a Zuza nemala odvahu priznať jej, aká bola hlúpa. Hanbila sa aj sama pred sebou. Navyše ako poznala Moniku, a poznala ju dobre, tá by s najvyššou pravdepodobnosťou naklusala rovno na policajnú stanicu s Peťovou fotkou a zvolala by ,,hon na úchyla". Bude lepšie, ak Monča nebude nič vedieť. Nieže by jej nedôverovala, iba to bolo niečo, čo bolo len jej. A Kubove.
Už len kvôli tomu, že ho zase raz zatiahla do maléru, sa cítila mizerne.
,,Halóó! Ja sa s tebou rozprávam, ak ti to nevadí!" odula sa Monča.
Zuza sa rýchlo otriasla. Fajn, veď Peter nemusí predsa hrať, nie? Avšak niečo jej našepkávalo, že bude.
,,Prepáč, zamyslela som sa. Čo si to vravela?"
Monika na ňu poriadne zazrela. ,,Nič. Vidím, že nemáš záujem."
Kriste. Už len toto jej tak chýbalo.
,,Bože, netrucuj." štuchla ju Zuza. ,,Naozaj som sa zamyslela. Mončííí..." zatiahla.
Monika sa hlboko vzdychla a teratrálne pretočila oči.
,,Že som sa pýtala, ako je to teraz medzi tebou a Peťom. Od toho večera si mi o ňom nič nepovedala."
Zuzka naprázdno prehltla.
,,No..." začala chabo. ,,To vieš..." očami behala po zemi.
Mala si pripraviť nejakú vyčerpávajúcu odpoveď, predsa vie, aká je Monča zvedavá. Do kelu...
A potom ju osvietilo. ,,Má inú." vychrlila naraz.
Monike sa tvár pretiahla úžasom. ,,To vážne?" užasla.
,,Sama si predsa povedala, že chlap je primitívna bytosť. Tak sa to potvrdilo. Asi sa chcel len so mnou pohrať." pri poslednom slove trpkosť z jej hlasu priam tiekla potokom.
Jasné, že sa s ňou chcel len pohrať. Čo iné by chalan ako on mohol chcieť od dievčaťa ako je Zuzka? A ona si naivne myslela, že konečne je tu niekto, kto ju má skutočne rád.
,,No to je hovedo!" vyprskla Monča kolegiálne. ,,Odporný šváb!"
Zuza smrteľne prikyvovala a snažila sa nedať najavo viac než je potrebné.
,,Veď nech si ma neželá, ak dnes bude hrať! Rozbijem mu držku!" vyhrážala sa Monika.
Zuzku zaplavil príval dojatia. Táto osoba, táto priateľka, čo tu sedela... Slová vďaky, ktorú teraz pociťovala neboli dosť silné.
Zamrkala, aby zaplašila slzy.
,,Vieš," prehovorila ticho, ,,najradšej by som už išla. Aby som ho nestretla, chápeš."
,,No nie! Ja ho stretnem a potom mu takú...!"
Zuzka sa smutne usmiala. ,,Poď, prosím."
,,Fajn, fajn, fajn." vzdala sa. ,,Pošleme naňho Kuba, čo povieš?" ožila dorazu.
,,NIE!" vykríkla Zuza až príliš rýchlo. A príliš hlasno. Pár ľudí postávajúcich pri striedačke si zaťukalo na čelo.
Monika sa zatvárila nechápavo. ,,Prečo?"
,,Ja...ja..." habkala Zuzana a zberala si veci. ,,Mali by sme ísť. A Jakuba do toho nič nie je. Poď, prosím."
Neskoro. Od brány ku ihrisku kráčala tlupa chlapcov v červených dresoch. Síce na tú diaľku sa nedalo rozoznať, kto z nich je Peter, Zuza si bola takmer istá, že je niekde tam. Možno už svojím kamarátom stihol porozprávať o tej malej žabe, z ktorej si tak vystrelil. A rany, čo utŕžil od Jakuba určite vyhlásil za hrdinské znamenia toho, že mu žiadna neutečie. Bezpochyby sa na nej ešte dlho zabávali.
Monika si chlapcov tiež všimla. ,,Zostaň sedieť. Bude to vyzerať blbo, keď teraz odídeme. A ty máš predsa svoju hrdosť, nie? Keď si on mohol nájsť inú, môžeš si aj ty. Pozri! Nie je to Dušan? No vidíš, deva, skvelá príležitosť!"
,,Prestaň!" zavrčala Zuza. ,,Ideme! Je mi jedno, čo si bude ON myslieť."
,,Seď!" osopila sa na ňu Monika. ,,Ver mi a seď."
Zuza na ňu ešte chvíľu zazerala, znechutená týmto všetkým, ale nakoniec si rezignovane sadla.
,,Do polčasu, čakám do polčasu a zdrhám." oznámila jej nahnevane.
Monika začala mávať na Dušana, ktorý okamžite sčervenel.
,,Čo robíš?!" zahriakla ju Zuza. ,,Nevolaj ho sem!"
,,Čuš! Pekne sa k nemu pritúliš a Peťo si potom rozmyslí, či nájde inú."
,,Monika, užaj prestaň!" potichu skríkla Zuza, pretože Dušan už bol fat blízko.
,,Ahojte." pozdravil nesmelo.
,,Jééé, aj ty si tu?" Zuzina tvár sa falošne rozjasnila. ,,Ale škoda, lebo mi už ideme, že Monika?"
Monča vystrúhala grimasu a vycerila na ňu zuby, tak aby to Dušan nevidel. ,,Nie, vlastne ešte môžme zostať. Sadni si k nám, Duši."
Dušan očividne nevedel čo s rukami. Tvár mu horela a stopercentne mu búchalo srdce ako splašené. Nešikovne si sadol vedľa Zuzky, ktorá myslela, že na mieste chytí infarkt.
,,Tak ako sa máte?" pokúsil sa nadviazať rozhovor.
,,Super, veď slniečko svieti, vtáčiky čvirikajú." zachichotala sa Monča. ,,Nebude vám vadiť, ak si odskočím zavolať bratovi, kde je? Aby sa nám znova nestratil." spiklecky žmurkla na Zuzu, presvedčená o tom, akú veľkú službu jej teraz preukázala a už jej nebolo.
,,Tak ako?" opatrne začal Dušan.
Posledné po čom Zuzana túžila bol rozhovor s ním. Práve totiž zbadala Petra na ihrisku, ktorý si ju zrejme všimol tiež, pretože k nej vysielal kradmé nenávistné pohľady. Zuza rýchlo odvrátila zrak.
,,Inak dala by si mi tvoje číslo?" Dušan sa červenal hádam aj na zadku.
Zuza sa strhla. ,,Č-čo? Jasne... Vlastne som svoj mobil stratila." dodala, keď si spomenula.
,,Aha." zdalo sa, že Dušanovi to úplne zobralo vietor z plachiet, no vzápätí nabral nový dych. ,,Máš rada futbal?"
,,Nie, vlastne ani nie." neprítomne odvetila.
Všimla si totiž Petera, ako voľačo vysvetľuje svojmu kamošovi a až príliš často sa pozerá smerom k nej.
,,Aha." Dušan si už vážne musel pripadať ako debil, no nevzdával sa. ,,Ináč ty chodíš s tým Monikiným bratom, však? Furt vás vidím spolu..."
Keby že má Zuza niečo v ústach, zabehlo by jej. Dokonca sa prestala venovať pokusu, čítať Peťovi z pier a úplne sa otočila k Dušanovi.
,,Čo prosím?!"
Dušana to vyviedlo z mieri. ,,Ja-ja len, že ste stále spolu a tak...vieš...a tak no..."
,,Akože ja chodím s Kubom?" Zuze začalo kútiky úst vykrúcať dohora. ,,To je ozaj vtipné." uškrnula sa.
,,A nie?"
,,Má to byť výsluch? Ale nie, nechodím. Sme len kamaráti."
Dušanovi viditeľne odľahlo.
,,A tak-tak..." zbieral odvahu, ,,keď ste len kamráti, tak ma napadlo, že či...či by si so mnou nešla niekedy von..hej von...išla by si?"
Keď si Zuzka odmyslela jeho neistotu, rozpaky a hlavne to, že s týmto človekom chodila do triedy už deväť rokov a toto bol ich jediný rozhovor ze ten čas, pripadalo jej to milé. Avšak aj Peter jej pripadal milý a čo sa z neho vykľulo.
,,No ja neviem..." začala opatrne. Ale už po týchto troch slovách sa Dušanova tvár pretiahla do takej smutnej grimasy až sa Zuza začala cítiť ako fakt nenormálny tyran. Bolo očividné, že na túto otázku zbieral Dušan odvahu tých celých deväť rokov.
,,Ale tak..." začala znova a v jeho očiach priam planula nádej, ,,mohli by sme ísť do cukrárne alebo tak."
Už nikdy žiadne bary, už nikdy žiaden alkohol, už nikdy nevšímaví ľudia, už nikdy neskoré večerné hodiny. Toto všetko splnila. Do cukrárne pôjdu o tretej a bude tam plno usmievavých predavačiek, ktoré budú považovať za sexuálne obťažovanie aj nevinné držanie za ruky a ihneď zalarmujú políciu. Navyše Zuzka vážne pochybovala, že Dušan so svojimi roztomilými rozpakmi bude vernou kópiou Peťa.
,,Jasné, budem sa tešiť." usmieval sa Dušan. ,,Inak tá chémia včera bola fakt o nervy."
,,Veď to..." zahundrala Zuza a možno by aj rozprúdila rozhovor, keby sa odrazu nezjavila Monča s takým tým čudným úsmevom na tvári.
,,No neporazí ťa?" začala. ,,Ja tomu somárovi volám a on mi do telefónu, že ak niečo chcem, mám zakričať a nie vyvolávať. Tamto je." ukázala na skupinu chlapcov.
Síce ho Zuza z tej diaľky nerozoznala, predsa len sa cítila lepšie. Ak je Kubo tu, Peter sa o nič nepokúsi. Určite si ešte pamätá posledný výprask.
,,Kam vlastne ideš na strednú, Dušan?" pokúsila sa Monča zahnať trápne ticho.
Zuzine oči opäť vyhľadali hráča v červenom drese. Ich oči sa stretli a Peter sa tak nechutne a zvrátene usmial, že sa jej zdvihol žalúdok. Bezmyšlienkovite vyskočila na rovné nohy.
,,Ja-ja už musím ísť." vysvetlila, keď sa na ňu upreli dva prekvapené páry očí.
Zuze to bolo jedno. Bolo jej na vracanie a najradšej by už bola doma zavretá pri obľúbenom seriály, ktorý by jej pomohol zabudnúť.
,,Hej, počkaj!" kričala za ňou Monča.
Nahnevane zastala a čakala, kým ju dobehne.
,,Zbláznila si sa?" dychčala kamoška.
Zuza iba zavrtela hlavou a pokračovala v rýchlom tempe. Kútikom oka zazrela ako ju pozorujú dva páry očí. Peter mal doslova vpísaný v tvári výsmech, Kubo starosti.
,,Spomaľ!" prosila Monča.
,,Hej, hej, hej!" zastavil ju Kubo a vtiahol ju do hlúčika svojich priateľov. Boli tam Tomáš a Samo, Kubovi spolužiaci, ktorých poznala a dva neznámi. ,,Si v pohode?"
Zuza sa mu vykrútila. ,,Hej a čo by mi asi malo byť?!"
,,Si strašne bledá." poznamenal aj Tomáš.
Jasné, že bola bledá. Spomenula si totiž na všetko. Na tie nechutné dotyky, na tie falošné bozky...
,,Nič mi nie je." zopakovala znova. ,,Idem domov. Majte sa." a vybehla von bránou, neobzerajúc sa.
***
,,Čo sa tam vlastne stalo? Čo ti bolo? Vieš, že mne môžeš povedať všetko." vypytovala sa Monika, keď neskôr sedeli u nich v záhrade na hojdačke a Monika jej maľovala nechty.
Nech už bola Zuza akákoľvek, jedno sa jej muselo uznať: vedela sa dokonale pretvarovať. Sama sa nespoznávala, keď Monika vyšla na svetlo Božie so skrášlovacou kúrou, s hraným nadšením prikyvovala ako divá.
,,Nič. Prišlo mi zle." a to bola vlastne pravda.
,,Naozaj?" podozrievavo si ju premerala Monča zatiaľ čo jej capkala na modrý lak červené bodky.
,,Naozaj." prisvedčila Zuzka presvedčivo.
Monika si spokojne prezrela svoje veľdielo a hneď začala z iného súdka. ,,Čo ste stvárali včera s Kubom u vás? Prišiel s takým úsmevom..."
Zuza začudovane vypúlila oči. ,,Učili sme sa matiku. Ty čo si ako, preboha, myslíš!" zasmiala sa.
,,No ja neviem. Taký úsmev som u neho ešte nevidela. Strápený a predsa taký... no ja neviem... Myslíš, že už má náhradu za Kristínu?"
,,Včera mi nič nespomínal a veď ty si jeho sestra. Ty by si mala vedieť!"
,,Myslíš, že mi niečo povie?" premerala si ju kamarátka a posledný krát jej fúkla ne nechty, aby rýchlejšie schli. ,,Mala by som ísť za kozmetičku." vyhlásila potom hrdo, na čo sa obe dievčatá zasmiali.
V prednej časti dvora buchla bránka a Monikin teriér sa s divým štekotom rozbehol k novému prišelcovi. Skákal po ňom a dožadoval sa pohladenia, no Kubo ho odbil jediným mávnutím ruky.
,,Čau." zakričali mu baby a Zuzka na neho zamávala čerstvými nechtami.
Na oplátku im zakýval a znova odohnal psa, ktorý, zdalo sa, sa nechcel len tak vzdať. Jednoducho pán musí venovať náležitú pozornosť svojmu miláčikovi, taký bol psí zákon.
,,Hej, čo Kristína?" rýpla Monika veselo.
Kubo vystrúhal otrávený výraz, no viac to nekomentoval, iba podišiel o pár krokov k nim a oprel sa o blízky strom. ,,Si v pohode?" opýtal sa Zuzky.
,,V úplnom. Nič mi nebolo naozaj."
Kubo s Monikou si vymenili veľavýznamné pohľady, ktoré priam kričali, čo si myslia. Klame.
,,Čo povieš?" zahovorila Zuza rýchlo a otrčila Kubovi pred oči svoju ruku.
,,No zbohom." zasmial sa. ,,Rýchlo spoznáme autora."
,,Debil." prskla Monča a hneď na to sa strhla, pretože jej zazvonil mobil. ,,Okey, decká, neodkladné záležitosť." a s úsmevom odtancovala na opačný koniec dvora, ševeliť svojmu milému do telefónu.
Jakub si sadol na jej miesto. ,,Ozaj ti nič nie je?"spýtal sa potichu.
,,Ja..." zadívala sa mu do očí. ,,..len som sa zľakla. Vieš, odvtedy som ho nevidela a proste som sa zľakla..."
Jakub si vzdychol. ,,Zabudol som, že tam hrá, inak by som ta nešiel. Mal som sto chutí mu jednu vraziť."
Zuza sa zhovievavo usmiala. ,,To by ničomu nepomohlo. Ale zvláštne aký má na nás ten človek vplyv. Ty si z neho na nervy a mne je zle."
,,Zle?" chytil sa toho Kubo.
Zuzka sklonila hlavu. ,,Odporne. Bože, aká som bola hlúpa! Ani si nedokážeš predstaviť, aká som rada, že si tam vtedy bol. Keby nie teba..." v očiach sa jej zaleskli slzy.
Jakuba pichlo pri srdci. Bez slova ju objal. Nevedel, či to pomôže, ale jemu to pomohlo, keď vtedy bez slova prišla za ním na tú lúku. Nesmelo ju pohladil po vlasoch. Bolo to dobré znamenie, že sa neodtiahla, však? Ak by to spravila, nemal tušenie, čo by jej povedal, ako by ju utešil.
,,Prečo mám ja vždy takú smolu, že natrafím len na tých nesprávnych?" zamumlala do jeho trička.
Kubovi sa stiahlo hrdlo. ,,Príde aj ten pravý, uvidíš..."
,,Hej! Skupinové objatie bezo mňa?" založila si ruky vbok Monča.
Tí dvaja sa okamžite pustili, celí červení v tvári. Koľko toho Monika počula? Veľa asi nie, lebo sa usmievala od ucha k uchu. ,,Dnešok je taký úžasný!" zatočila sa na mieste.
Zuza si rýchlo utrela slzy a vylúdila na tvári úprimný úsmev a potom vyslala ešte jeden vďačný pohľad ku Kubovi.
,,Ja...ja.." zahabkal, ,,mám ešte veľa úloh. Majte sa." a neistým krok odkráčal k domu.
,,Úžasný dnešok?" nadškrtla Zuza a nechala kamarátku, aby jej dopodrobna opísala rozhovor s nemenovanou osobou s prekrásnymi hnedými očami.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ivča Ivča | Web | 2. června 2010 v 17:37 | Reagovat

Krásný blog,jen tak dál....

2 CajushHP CajushHP | Web | 2. června 2010 v 18:19 | Reagovat

AaA MOnči prerušila romantickúú chviilku.Tak O.K, az tak romantická nebola, ale aj tak:D

3 Nell Nell | Web | 2. června 2010 v 19:41 | Reagovat

"či dlhšie" je rozhodne tá správna možnosť ;-)

Páči sa mi ten vzťah, že súrodenci a najlepšia priateľka ich oboch, chápeš (: A samozrejme, tiež hlavne vzťah medzi Kubom a Zuzkou ;-)

A kapitola bola super, možno kus oddychová, ale také sú fajn :)

4 Karr ♥-♥ Karr ♥-♥ | Web | 2. června 2010 v 20:26 | Reagovat

Teda, moc pěkně se mi to četlo :)
Jen škod,a, že je to slovensky..Dost jsem to přelouskávala :D

5 Andy Andy | Web | 2. června 2010 v 20:52 | Reagovat

kedy bude pusa? ♥ :D a samozrejme, že dlhšie ;) pokračko si prosím čo najskôr O:)
inak však, keď táto poviedka skončí, budeš pokračovať nejakou ďalšou?:(

6 Benkas Benkas | Web | 2. června 2010 v 22:29 | Reagovat

waw....ty koxo...uzastneee... :) pusu pusu pusu pusu...!

7 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | Web | 3. června 2010 v 13:24 | Reagovat

úplne super kapitolka :)..čítala som ju ešte včera večer, ale padol mi net a nestihla som okomentovať :D :) ...sa mi páči aké zlaté je to medzi kubom a zuzkou :P, ale ešte stale jej to nedošlo :D, už by mohlo :D

8 Ashly008 Ashly008 | 4. června 2010 v 14:10 | Reagovat

:-D :-D heh rozhodne to musiii byt dlhsie :D mna by potesilo tak... najmenej 20 kapitol heh ale mose byt aj dlhsie mne to vadit nebude:D:D ........ hehe hmmm a to co robila zuzka na tom ihrisku .. no ja by som tes zaraz odisla :D:D dobre spravila a potom ako sa snou kubo objal ... to bolo krasne ... :-D  :-D

9 Neela-hime Neela-hime | Web | 4. června 2010 v 16:33 | Reagovat

Děkuji.
Páni, jak tak koukám, povídka s českými jmény. To jsem dlouho neviděla/nečetla ^^

10 Leila Leila | Web | 4. června 2010 v 16:35 | Reagovat

[9]: s českými menami? aj my ich máme :D

11 Sussanah de Silva Sussanah de Silva | Web | 5. června 2010 v 13:37 | Reagovat

máš u mě hodnocení =) trvalo to dlouho a je to krátký, ale líbí se mi u tebe =)

12 Foxie Foxie | Web | 5. června 2010 v 16:10 | Reagovat

Sladké... Sladulilinké :-) . Fajn sa to čítalo, chybky sa dali odmyslieť. Dĺžka nehorázne fajn, hoci deja moc nebolo. Kubova nesmelosť je úžasná (: .Páči sa mi jeho vzťah ku Zuze, je to taak roztomilé, ako sa na ňu zrazu pozerá inak a nevie, ako na to (a to TO nech si nikto nevykladá zle, myslela som tým, že nevie, ako sa k nej presne zachovať :-D). Tak snáď bude ďalšia kapitola čo najskôr ;-).

13 Ayamee Ayamee | E-mail | 6. června 2010 v 0:18 | Reagovat

Sakra, aféra s Dušanom a jeho odhodlávaním sa 4 roky mi pripomenula, ako sa jeden chalan na gympli odhodlával prehovoriť na mňa 4 roky a ja som ho potom odfajčila a to dokonca ani nie že osobne, ale cez trápne ICQ... :-? Hneď, ako som si na to spomenula, som sa začala cítiť blbo a tento raz sa mi preto nečítalo až tak dobre ako inokedy... Ale to nie je tvoja chyba, Leila, to tým chcem prosto povedať :D...

14 Leila Leila | Web | 6. června 2010 v 11:32 | Reagovat

heh baby ďakujem všetkým za úžasné komentáre:)
Foxie: jasné všetci sme TO pochopili správne:) a deja bude nabudúce viac, sľubujem:) čestné vlčie :D
Ayamee: niečo podobné som urobil aj ja len cez sms... aspoň v kapitole si to chcem vyžehliť a ak to náhodou bude dotyčný čítať, snáď pochopí, že som to vtedy myslela lepšie, aj keď môj názor by to nezmenilo...
Ashly: že 20 kapitol? holka sa preber:D ledva stíham napísať jednu :D

15 Neliss Neliss | E-mail | Web | 6. června 2010 v 19:48 | Reagovat

Ahoj, vyplň prihlášku: http://crashing.blog.cz/1005/hodnotenie-poviedok-pripadne-aj-komixov
Už som odblokovala komentáre.:)

16 NeFeReT NeFeReT | Web | 7. června 2010 v 14:36 | Reagovat

A stále sa medzi Kubom a Zuzou nič nedeje. :( hehe ale dúfam, že časom bude. Krásna kapitola...

17 vivienne vivienne | Web | 7. června 2010 v 14:48 | Reagovat

pěkná kapitolka :-)

18 Werush Werush | Web | 21. června 2010 v 18:35 | Reagovat

Nádherná kapitola :) a aj celá poviedka... Za dnešný deň som si ju stihla prečítať dvakrát a veľmi mi zdvihla náladu :) Škoda, že ešte nie je pokračovanie... Veľmi sa mi páči vzťah Zuzy a Kuba a už len čakám, kedy sa posunie ďalej. Kubo je strašne zlatý :) Aj ja by som chcela takého najlepšieho kamoša... Jeho sestra Monika  je veľmi milá a tiež som si ju obľúbila. Kubova bývala Kristína mi vkuse pripomínala jednu holku z filmu Super náhradník, kde sa takisto správala a otravovala jedného chalana a pritom ju nechcel.. tak som si v tých scénach predstavovala ju, pretože to bolo také podobné :D
Peter sa mi zdal od začiatku nejaký nesympatický. Dúfam, že ju už viac nebude otravovať a Dušan? Tiež zlatý, ale najradšej by som bola, keby skončila s Kubom :) Joj, už sa teším na pokračovanie :) 8-)

19 Evanska Evanska | Web | 4. července 2010 v 16:48 | Reagovat

Ok, konečne som všetko dobehla :D a som z toho až zadychčaná :D :D Vzťah Zuzy a Kuba je super, strašne mi pripomína vzťah mojej kamošky so spolužiakom :D akurát im do toho objatia ešte niečo potrvá :D :D Monča je super! Taká... ani neviem, ako to nazvať :) skrátka strašne super! a jej nápady ako dušan :) a "hon na úchyla" :D :-D rozosmiala som sa ako blázon :D No teraz budem znieť ako masochista, ale na to stretnutie s Petrom som sa tešila :D lebo ako keby to zuzu a kuba spájalo :D Veď jasne, je to také ich tajomstvo :) a už keď som vedela, že tam bude Peter, tak som si povedala:"Á, to im pomôže!" :) Inak ten Kubo je skutočná osoba? Zoznámiš ma s ním? :D Anyway, Bozk mi pripomína Džínsový denník :) :) :) Súhlasím všetkými desiatimi, super kniha!!! :)

20 Evanska Evanska | Web | 4. července 2010 v 16:52 | Reagovat

skoro som zabudla, kedy bude ďalšia? Nechcem ťa do ničoho tlačiť ani nič, ale vieš, keď ťa nejaká kniha/poviedka šialene baví, tak sa snažíš k nej dostať čo najskôr, lebo... lebo ťa proste šialene baví :) :) Však bude skoro? 8-) Ok, už s tým radšej prestanem :D Neber to ako nátlak, skôr ako prosbu... a mysli na moje duševné zdravie, hej? Vieš, táto poviedka a pribúdajúce kapitoly ho dosť podporujú :) ako teraz, celý čas nanič deň a zrazu taký široký úsmev, že sa asi odfotím a pošlem ti ako dôkaz :D :D

21 Chris Chris | Web | 1. září 2010 v 11:17 | Reagovat

okamžite idem ďalej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama