10. kapitola

18. července 2010 v 16:11 | Leila |  The first...
Hello, everybody!
Dnes pršalo a v noci bola príšerná búrka, tak som mala čas vymyslieť pokračovanie. Pomimo toho ako som sa triasla pred bleskami a nakúkala spod periny do okna, či tam nie sú mimozemšťani. No koniec sveta, ako vyšitý.
Kapitola nie ani dlhá ani krátka, taká akurát:D Ale vážení zbystrite! Je PREDPOSLEDNÁ! Predsa len naťahovala som to ako žuvačku. A ja sama nemám rada zvytočne dlhé poviedky.
Ale som strašne zvedavá, čo na to poviete, tak už čítajte:)) Pripomínam, že nás čaká ešte jedna kapča, tak žiadne...ehm...násilné komentáre :D


,,Ale čože by si sa nešla pochváliť? Ha? Dokázala si niečo, tak si vychutnaj úspech." karhal Zuzku otec. ,,A je to tvoja stará mama, musí predsa vedieť, že ťa prijali."
Zuza si vzdychla. ,,Nikdy sa ako moja rodina nesprávala, tak čo jej mám teraz čo vešať na nos?"
Otec celý očervenel, na spánku ma navrela žila a naozaj sa musel veľmi ovládať, aby nevybuchol.
,,Proste tam pôjdeš, ty nevďačnica!" zavrčal.
Zuza sa stiahla. Prísť k úrazu vážne nechcela a predsa nebude kaziť náladu celej rodine. Dnes doslova žiarila a vo vrecku neustále stískala oznámenie o prijatí.
,,Nechápem, čo všetci proti mojej matke máte. Veď keby nie jej, tak tu nie ste ani vy!" šomral si otec popod nos a zúrivo stlačil power na diaľkovom ovládači. ,,A teraz ticho! Mám futbal..."


,,Naozaj by si mala ísť. Patrí sa to, aj keď je to taká stará bosorka..." podotkla mama. ,,No sme na teba hrdí!" a už ju aj stískala.
Naveľa-naveľa sa Zuzka vymanila z jej objatia. ,,Tak fajn, pôjdem, ale len na päť minút. A žiadny jej otrávený koláč do úst nedám, jasné? A skúsi začať s tými kázňami o kostole...." dodala šeptom, ukradomky pozorujúc otca.
Mama sa zasmiala, očividne potešená spojenectvom s vlastnou dcérou proti svokre.
,,Bež už... A keby niečo nie som doma, dobre?" vyšmarila ju mama von dverami. ,,A ponáhľaj sa, večer ideme na pizzu. Keď si už tá stredoškoláčka...."
Kriste, pomyslela si Zuzka. Bomba večer. Pizza s rodičmi. Mama bude nastopro trápne opakovať ako sú na ňu hrdí a otec dookola opakovať, aká je stará mama nenahraditeľná. Už sa nemôže dočkať...


,,Čau, gymnazistka...." pred obchodom jej skočila Monča okolo krku. Bola tam s tým svojím zázrakom s nechutne krásnymi očami, ktorý teraz rozpačito prešľapoval opodiaľ.
,,Toto je Milan." predstavila ho Monča so širokánskym úsmevom. ,,A toto Zuzka, čerstvá stredoškoláčka a moja najlepšia kamoška."
,,Ahoj." uškrnula sa Zuzana a potom sa obrátila k Monike. ,,Ponáhľam sa, idem na popravu k starej matke. Majte sa."
Monča ju však zachytila. ,,No ale čakaj, kedy to pôjdeme osláviť?"
Zuzka si vzdychla. ,,No dnes mám rande s rodičmi, zajtra s Dušanom a ešte som nestretla tvojho brata, čo bude katastrofa sama o sebe. Ježiš, a vieš čo? Za prijatie som dostala nový mobil."
,,No super. Tak daj číslo. Pošlem ho Dušanovi, nech ma už neotravuje." žmurkla Monča a ospravedlňujúco sa usmiala na Milana, ktorý nechápavo krčil čelo.
,,On otravuje?" vyzvedala Zuza polichotene.
,,Nie," natiahla slovo Monika, ,,ale mohol by, nie? No diktuj."
Zuzana rýchlo vychrlila desať číslic a s veselou náladou sa rozlúčila. Dvojici jej odchod vôbec neprekážal a keď sa Zuzka obzrela, nežne sa bozkávali.


Keď dorazila pred malý murovaný biely domček a minimálne štyrikrát zazvonila, nálada jej klesala každou sekundou.
,,Kto je?" ozval sa spoza brány roztrasený hlas.
Masový vrah, pomyslela si Zuza zlomyseľne, no nahlas zvolala: ,,Zuzana. Otvoríš mi, starká?"
Zachrastili kľúče a drobná bielovlasá žienka si založila ruky vbok. ,,Že sa aj ukážeš! A to čo ti doma nedávajú jesť? Zase si schudla!"
Zuza pretočila oči. ,,Ehm, fajn... Ja som ti len prišla povedať, že ma prijali na školu."
,,Hééééj? To už na vysokú, však?"
Zuzu takmer vyvalilo. Tak takýto prehľad mala táto ženská o jej živote. Stará mama, prosím pekne.
,,Nie, na gymnázium. Stredná škola, starká." zavrčala.
,,A to je dnes všetko jedno. Mládež je skazená, to nie ako za mojich čias. Ej to boli roky! To sme sa ako trieda chodili prechádzať na promenádu... no ale poď si dať koláč." a vtiahla ju za ruku do dvora, kde na ňu prskala mačka.
,,Nie som hladná." namietla Zuzka.
Stará mama na ňu prísne pozrela. ,,A komu som to potom piekla?! Poďme a berieš niečo aj domov, lebo to tá tvoja nemožná mať môjmu synovi ani jesť nedá! A keď som mu ja vravela neber si ju, no on nie, on...." a húdla si ďalej svoje predostierajúc pred nervóznu Zuzu celý plech buchiet.
Tá sa aj pokúsila namietnuť, no protesty boli zbytočné. Nakoniec si jeden kúsok vložila do úst a nasilu prehltla.
,,Ale už by som mala ísť," začala sa Zuzka zdvíhať, ,,mám sa ponáhľať domov, chceme ísť na pizzu."
,,Ešteže čo! Sadaj a jedz! Také hlúposti to by si jedlo, ale normálne veci to nie."
Zuza sa zhlboka nadýchla a potom vydýchla. Narátala do desať a potom poprosila starkú, že tak nech jej to zabalí a že sa naozaj ponáhľa.
,,Mládež akási... do kostola to nechodí, moderné veci to nosí, výstrihy až po kolená...." šomrala si stará mať namrzene.
,,Ahoj, starká, prídem nabudúce." zaklamala Zuzka ešte na odchode a kompletne naložená koláčmi uháňala kade-ľahšie, v duchu nadávajúc na otcov rod.


Keď míňala kostol, ktosi ju dobehol, schytil do náručia a tuhánsko vyobjímal.
,,No vidíš, že si to zvládla!" provokoval Kubo a položil ju na zem.
Otrasená Zuza sa zmohla len na chabé: ,,Ty debil, popučil si koláče!"
,,Nepaprč sa! A s úsmevom, stredoškoláčka. Panebože, vidíš aká si už stará?" smial sa Jakub.
Zuza ho nemotorne buchla lakťom, inak nemohla, pretože bola naložená balíkmi. ,,Somár." zasmiala sa. ,,Zober si koláč, aspoň budeš ticho. Starká moja milovaná piekla."
,,No zbohom." zháčil sa Jakub. ,,To si radšej nechaj."
Vtom Zuzke vo vrecku zavibroval mobil. Esemeska.
,,Už máš mob?" vytreštil oči Kubo a úsmevom pozoroval Zuzinu snahu vybrať mobil a nepustiť pritom koláče. Nakoniec to vzdala. ,,Prosím ťa, mám ho vo vrecku. Prečítaj mi to."
,,Neznáme číslo." vyhlásil Jakub a správu otvoril. ,,Nahlas?"
,,No myšlienky čítať neviem."
,,Tak fajn... Ahoj, Zuzka, píše Dušan. Moc sa teším na zajtra. Ľúbim ťa, pá." Kubo potemnela tvár.
A Zuza pustila koláče na zem. ,,Ukáž! Napísal, že ma ľúbi?" celá šťastná sa vrhla po mobile.
Jej oči preleteli sms ešte raz a na tvári vylúdila tak široký úsmev, až jej div neroztrhol tvár.
,,To je milé..." zasnila sa. ,,Však?" vzhliadla ku Kubovi.
,,Strašne." precedil pomedzi zuby.
Zuza si jeho vraždiacu náladu vôbec nevšimla. ,,Čo mu mám odpísať?"
,,Čo tak: Väčšieho idiota ako si ty, som ešte nestretla?" ironicky poznamenal Jakub a prehrabol si vlasy.
Zuza zošokovane zdvihla pohľad. ,,Tebe je zas čo?!"
,,Hovno." zavrčal potichu a nahlas štekol. ,,Som rád, že ťa prijali. Maj sa."
,,Žiadne maj sa!" skríkla Zuza, až sa niekoľko starých paní znechutene obzrelo. ,,Naštveš sa na mňa, ani neviem za čo a potom len tak odídeš?!"
Kubo sa k nej prudko otočil tvárou. ,,Nenaštval som sa na teba, jasné?!"
,,A na koho potom?"
Chvíľu bolo ticho. Napäté ticho.
Jakub si znovu prehrabol vlasy. Tentoraz omnoho zúrivejšie. ,,Na teba nie. Ale na toho idiota hej! Aj na toho debila, čo bol pred týmto! A na každého, kto príde po nich!"
,,Prečo?" pípla Zuza absolútne šokovaná vývojom udalostí.
Kubo mlčal. Dokonca ho prešiel hnev. Zazeral do zeme, keď pomaly prehovoril tichým hlasom. ,,Ale hlavne som vytočený sám zo seba. Pretože som kus vola, keď... keď...keď ti nedokážem povedať, že ťa milujem. Že som ťa vždy miloval. Ale hlavne, keď si ťa nedokážem vyhnať z hlavy, hoci sa o to pokúšam. Nejde to..." šepol nakoniec.
Zuza tam stála ako pribitá k zemi. Akoby sa jej nohy prilepili o asfalt, akoby vrástla do zeme. Nič z toho, čo povedal, nedávalo zmysel. Ona si ho neuvedomovala. Len tam hľadela a nedokázala ani len rozmýšľať. Sťažka dýchala.
,,Ja..." vyhabkala, no nakoniec sa zvrtla a ušla.
Doslova zbabelo ušla. Neobzerala sa, iba utekala rovno domov. V hlave mala prázdno, nebola schopná akejkoľvek myšlienky...
Kubo sklamane privrel oči. Sípavo sa nadýchol a potom zdvihol pripučený balíček zo zeme a ťarbavým krokom sa vydal na opačnú stranu.
Chrbát mal ohnutý a v očiach ho pálili slzy. Bol fakt idiot, ak si myslel, že mu po tomto skočí do náruče.
Mal mlčať. Sám ju od seba odohnal. Krucinál, mal mlčať....
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Werush Werush | Web | 18. července 2010 v 17:40 | Reagovat

Aaaaaaaaa .... prekvapila si ma, že tu je tak rýchlo pokračovanie, ale škoda, že to je už predposledná kapitola, dokázala by som čítať plno kapitol tejto poviedky :) Ale tak nevadí... A kapitola? Páči sami. Konečne sa Kubo priznal Zuze k svojim citom, ale... škoda, že tak zbabelo ušla. Ale neviem, čo by som robila ja na jej mieste... Asi by som tiež zdrhla a musela o tom sama popremýšľať alebo neviem... Celá kapitola sa mi veľmi páčila :) A už sa teším na pokračovanie, teda na tú poslednú kapitolu :)

2 Ayamee Ayamee | E-mail | Web | 18. července 2010 v 17:53 | Reagovat

Božeeeeeeeeeeeeee, on bol taký úžasný! Kuba myslím! To s tým: "... A na každého, kto príde po nich!" bolo také geniálne!

Ale už posledná? Končíš pri 11-tke? Divné. Nebolo by lepších že... 12 kapitol? :-D

3 Neliss Neliss | E-mail | 18. července 2010 v 19:23 | Reagovat

Werush to vystihla dokonale. :)
No, teším sa na ďalšiu kapču, snáď bude happyend. :)

4 Ashly008 Ashly008 | 19. července 2010 v 12:22 | Reagovat

konecne dalsia kapitola:DD: to ti trvaloi:D .......jeeeziiin to bolo superrrr ....:D:D ten kubo je zlatý a ako hej to povedal:D:D ...nemam slov  to bolo zlate ... :D:D ...hmmmm a inac hnewam sa na teba lebo to bude mat iba 11 kapitol....ved si mi slubila najmenej 15 .... :D:D

5 Nellie Nellie | Web | 19. července 2010 v 21:47 | Reagovat

úžasné! Fakt skvelá kapitola. Božé, on bol taký strašne zlatý! (: A ten jej útek. no...to sa vyjasní v ďalšej kapitole, však? :D A fakt poslednej? No tááááák. Potom musíš rýchlo prísť s niečím ďalším ;-)
Gosh, fakt je skvelá.
A teším sa teda na poslednú, ak to ešte trošku nenatiahneš O:) Ja svoje vždy naťahujem, aj ty môžeš! :-D

6 Benkas Benkas | Web | 21. července 2010 v 20:54 | Reagovat

waw...konecne sa priznal...strasne sa tesim na tu poslednu kapitolu....jooooj...hoci je mi luto ze si to este nenatiahla..t.esim sa nejaku novu poviedku... :)

7 vivienne vivienne | Web | 22. července 2010 v 10:18 | Reagovat

super kapitolka

8 Foxie Foxie | Web | 22. července 2010 v 20:40 | Reagovat

Predposledná? No neviem, bude čudné, keď sem prídem a Bozk už nebude na zozname aktuálnych článkov. Ale na druhej strane by bolo debilné umelo predlžovať.

Kubov výbuch bol úžasný. Tamten záchvat nasratia v minulej bol čajový odvarček tohoto. A to som prosím pekne myslela čiste pozitívne ;-)! Tá Zuza je strašná chicken. Ale určite je zmätená a čumieť na Kuba ako vyoraná myš by bolo tiež divné a navyše by sa ich rozhovor presekol a to ja nerada, keď sa strihá pri priamej reči :-D .

Takže klepem prstami po klávesnici a netrpezlivo očakávam kapitolu. Hoci poslednú, ale kapitolu, kde sa to vyjasní a hlavne kde bude Kubo *rozžiarené oči* :-P !!

9 therysek-diary therysek-diary | Web | 23. července 2010 v 9:40 | Reagovat

ahoj, prosím, hlásla bys mi tady: http://m-miley-h-hannah.blog.cz/1007/1-kolo-sonb#comment79174494? Děkuju moc, ráda oplatím :o)

10 Zoi Zoi | Web | 23. července 2010 v 12:36 | Reagovat

Mocinky krásné. Chudák Kuba, takhle před ním utýct. Těším se na další díl. :D

11 capepeidy capepeidy | Web | 24. července 2010 v 19:06 | Reagovat

hura konecne sa vyzmakol :D aj ked mne by sa viac pacilo kebyze povie ze ju ma rad a nie ze ju hned miluje ale tak co uz :D bolo to fajn dufam ze v dalsej bude vela smutnych pocitov :)

12 Andie Andie | Web | 29. července 2010 v 19:42 | Reagovat

predposledná? ;(
Noooo! Que viva Kubo! :D Že sa konečne vykoktal xD Felicidades :D Ale zlatýý jak žiarli (: Rýchlo ďalšiu, nech vieme niečo o Zuzkinej reakcii, keď jej všetko poriadne dôjde ;)

13 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | Web | 1. srpna 2010 v 0:10 | Reagovat

no na tejto kapitole som sa perfektne bavila :D...od tej návštevy u starej mami, teda až po tú časť s tým Kubovým vyznaním, chudák, jak ho odkopla...joj, ale tak ešte jedna kapitolka pred nami, takže ja verím v zvrat :D:D
hehe "Masový vrah" :D:D:D

14 Chris Chris | Web | 1. září 2010 v 11:21 | Reagovat

:D fakt krásna a vtipná kapča... :D:D:D idem ďalej a naozaj mal mlčať :D:D

15 Chiara Povera Chiara Povera | Web | 13. ledna 2011 v 18:31 | Reagovat

Souhlasím, je to moc dobré. nemůžu posoudit pravopis, protože nejsem ze Slovenska. Líbí se mi to. Ani nevím, co ti mám vytknout. píšeš krásně a myslím, že je to dokonalé i pro Čecha.
Vážně se mi to moc líbí. Je dobře, že to tak napínáš a myslím, že lepší už to být nemůže.
Verdikt: Dokonalé! Na 1000% geniální

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama