9.kapitola

17. července 2010 v 19:20 | Leila |  The first...
Prekvápko!
Ako sa mi máte? Tak som sa konečne dokopala niečo napísať. Nie je to nič svetoborné, veď naposledy som písala pred mesiacom a tak som vyšla z cviku :))
Kapitola je hovadina sama o sebe, no lepšie ako nič, nie? Dobre, na túto otázku nemusíte odpovedať...
Komentáre ma strašne potešia a zároveň ďakujem za tie čo som si tu našla. No ja padáááááám :))


,,Ale ja si vás viem s Dušanom dokonale predstaviť. Hodili by ste sa k sebe. On taký tichý a ty taká výrečná. Veď vieš, že protiklady sa priťahujú. A nevrav mi, že on ťa nepriťahuje!" prísne na Zuzu zazrela Monča.
Sedeli a obrubníku chodníka pred Zuziným domom a obloha sa už sfarbovala do čierna. Zuzka ani netušila, ako dlho takto sedeli, no už jej tŕpol zadok a bolela ju hlava z týchto hlúpostí.
,,Mhm..." zamrmlala neurčito.
,,Mali by ste si dať rande. Vážne. Niekde pod rozkvitnutou čerešňou, to by bolo romantické! On by ťa pobozkal a začali by ste spolu chodiť, ja by som ti šla za svedka a pomohla ti vybrať šaty. A brali by ste sa v júli, keď je tak strašne teplo, hej?" ševelila Monča ďalej.
Zuzka ju už nepočúvala. Mysľou opäť zaletela k zajtrajšku. Čakali ju prijímacie pohovory na strednú a ona sa tak strašne bála... Normálne ľutovala, že keď mala čas, neučila sa. Teraz už bolo neskoro, ako jej mama nezabudla oplieskať o hlavu.
,,Hej, počúvaš ma vôbec!" štuchla ju Monča.
Zuza sa trhla. ,,Čo?"
,,Že mu zavolaj!"
,,Komu?"
,,No Dušanovi predsa! Aby ste si dohodli to rande."
Zuze chvíľu trvalo, kým jej to došlo. A potom sa začala smiať. ,,Bože, Monča," smiala sa.
,,Ale ja to myslím vážne." našpúlila pusu kamarátka. ,,Už ma nebaví sledovať, ako si sama. Dievča, začni žiť!"
,,A čo som mŕtva, či čo? A navyše ani nemám mobil a už vôbec nie jeho číslo."
Monika však mala na všetko odpoveď. ,,Ja som si jeho číslo zistila. Akože pre teba, nemysli si, že ti ho chcem prebrať!" dodala rýchlo.
,,Ježiš, a z kadiaľ mám volať? Čo mám začať vykrikovať 090..." rozzúrila sa Zuza. ,,A keby chcel, tak ma pozve on."
,,Ale on ťa pozval, nepamätáš?" namietla Monča.
,,Kedy zas? By som si pamätala, nie?"
,,Tam na ihrisku!"
Zuze skoro vypadli oči od úžasu. ,,Vážne? Ale počkať! Ty si predsa telefonovala, nie?"
Monika sa previnilo zacerila. ,,Hovorili ste nahlas."
,,Ty mrcha!" neveriaco sa smiala Zuza. ,,Ale fajn, žič mi mobil, zavolám mu. Lebo sa ťa určite nezbavím..."
,,Tak sa mi páčiš," podala jej Monča telefón a šibalsky sa uškŕňala. ,,Rýchla voľba. Stlač 5. No čo, vedela som, že k tomuto raz dôjde," dodala na vysvetlenie.
,,Ty si prírodný úkaz, vieš o tom?" zašomrala Zuza, no nakoniec tú päťku predsa len stlačila.
Dotyčný to zdvihol po druhom zazvonení. ,,Prosím?"
A Zuzka to vypla.
,,Ty krava, čo robíš?" zhúkla Monča. ,,Volaj znova!"
,,Preboha a čo mu poviem? Ahoj, Duši, dáme rande? Si sa zbláznila, nie?! Ja do toho nejdem!"
,,Pred chvíľou si z toho nerobila takú kovbojku. Volaj, lebo zavolám ja!" vyhrážala sa Monika.
,,No nie. Ja na to nemám a nehodlám sa stresovať večer pred prijímačkami. Náhodou odmietne a moje sebavedomie klesne zas na nulu. Nie!" rozhodne vyhlásila Zuzana.
,,Fajn, sama si chcela, volám ja," a už aj vytáčala. ,,Zvoní," žmurkla.
,,ÁÁÁÁ, ja ťa zabijem!" zvreskla Zuza a načahovala sa po mobil, keď Monika sladko zatiahla. ,,Ahooooj, Duškoooo, to som ja Zuzana....."
Pravá Zuza zakňučala. ,,Tak mi ho daj," a priložila sa mobil k uchu práve vtedy, keď sa z druhého konca ozvalo: ,,.... voláš?"
Nastala chvíľa trápneho ticha. Monika Zuzku štípala do kolena.
,,No... eh... čo robíš napozajtra?" vytisla zo seba celá červená.
,,Eh... nič." aj z jeho hlasu zneli rozpaky.
,,Aha.... no a... no nemohli by sme sa .... ééé stretnúť...?"
,,Jasné!" znela rýchla a nepochybne nefalšovaná radosť. Monika sa vyškierala od ucha k uchu.
,,Tak fajn. Pred tou novou cukrárňou o tretej?" hrýzla si spodnú peru Zuzka.
Dušan súhlasil a Zuza rýchlo zložila.
,,Božééééé...." zastenala do dlaní. ,,Na čo som sa to zas dala nakecať?"
,,Júúúúúúúúúú!" zvýskla Monča. ,,Tak máš rande."
Zuza sa hneď vystrela. ,,No ešte hlasnejšie, severná časť dediny ťa dobre nepočula."
,,Ale keď ja sa tak tešííííím."
,,Božéééé...." zaúpela znova Zuza. ,,Ja som taká krava....."
,,Nie, nie si!" odporovala Monika s úsmevom a komusi zakývala.
Keď Zuza zdvihla hlavu, blížil sa k nim Kubo a tváril sa sklesle. Síce sa pokúsil usmiať, no veľmi mu to nevyšlo.
,,Čo sa stalo?!" vyzvedala hneď Zuzka.
,,Nič," odsekol trochu ostrejšie.
Dievčatá si prekvapene vymenili začudované pohľady.
,,Je naozaj všetko...?" začala Monča.
,,Som v pohode!" zavrčal zúrivo a zberal sa domov.
Zuza za ním vybehla. ,,Hej stoj! Čo sa deje?"
Kubo na ňu chvíľu bez slova hľadel. ,,Máš rande?" nasilu sa zatváril priateľskejšie. Ani sám svojmu úsmevu neuveril.
,,Áno, a?" spýtala sa opatrne.
,,Nič. Ja len, že zase ideš utekať do náruče nejakému idiotovi s mozgom v gatiach!" prskol.
Tak toto bola studená sprcha. Doslova ľadová.
,,O čo ti ide?" zašepkala rozochvene.
,,Sa uvedom, ty somár! Čo tu trepeš!" pribehla k nim Monika s vreskom. ,,Čo jej kazíš radosť?"
,,Nejde mi o nič," odsekol, Moniku si nevšímajúc. ,,Nič!" zopakoval trpko a odchádzal.
Zuza ho zdrapila za rukáv. ,,Sadlo ti niečo na nos?! Vieš, že ja si tvoje problémy rada vypočujem, no nevylievaj si zlosť na mne, hej? Pozri si môj kamarát, ale... Dušan je iný ako Peter, naozaj."
,,To isto," ironicky poznamenal, vytrhol sa jej a zmizol.
Obe dievčatá zostali nemo stáť, úplne bez nálady.
,,To ako čo bolo?" vydýchla Monča. ,,Idem mu vynadať!"
,,Nie," zachytila ju Zuzka, ,,nechaj ho tak."
,,Panebože, ale to vyzeralo, že poriadne žiarli!" vydýchla Monika a pozorne sa na svoju kamarátku zadívala. ,,Čo medzi vami je?"
,,Nič," odvetila Zuzana. ,,Absolútne nič."




Ráno Zuza takmer vyvrátila celé raňajky, tak jej zvieralo žalúdok. Nedokázala sa ani poriadne učesať, čo sa jej triasli ruky. A keď vychádzala z domu, bola bledá ako smrť.
Naveľa-naveľa presvedčila rodičov, že s ňou nemajú ísť, veď predsa len ide len do mesta. Navyše by ju ešte viac znervózňovali.
,,Eh... ahoj," ozvalo sa obďaleč.
Kubo stál opretý o ich plot, ruky mal vo vreckách a pozeral sa na ňu utrápeným pohľadom.
,,Čau."
,,Ja.... prepáč mi ten včerajšok... neviem, čo to do mňa vliezlo a... bol som naštvaný už predtým, nič to nemalo spoločné s tebou... prepáč...." zahabkal ticho.
Zuzka sa usmiala. ,,Nič sa nestalo, no ubezpečujem ťa, že Dušan je naozaj neškodný... Prosím ťa, veď ten sa neustále červená," zasmiala sa. ,,A čo ťa naštvalo?" dodala.
Kubo vyhýbavo preletel očami po zemi. ,,Eh..." odkašlal si, ,,možno nabudúce. Ponáhľaš sa, nie?"
Zuza sa zatvárila kyslo. ,,Ďakujem, že si mi tú hrôzu pripomenul. Som úplne blbá. Ja to nespravím," zaúpela.
,,Ale spravíš. Zvládli iní, zvládneš aj ty. Určite tam nebude nič zložité, inak by sa tam nikto nedostal."
,,Lenže pre mňa je momentálne zložité aj meno a priezvisko," vydýchla. ,,No idem, aby som nezmeškala," pozrela na mobil.
,,Odprevadím ťa?" ponúkol sa Jakub.
,,A ty do školy nemusíš?"
,,Tam to bezo mňa prežijú." uškrnul sa, no Zuzka jeho ponuku odmietla. Predsa len, čo by tam Jakub robil?
,,Eh...tak sa drž," usmial sa. ,,A daj hneď vedieť, keď budeš poznať výsledky, dobre?"
,,Budeš prvý na zozname...." zasmiala sa a vykročila dolu ulicou.
Kubo sa za ňou ešte dlho díval. Ako mohol byť len taký hlúpy a vyskočiť včera na ňu? A na čo sa vlastne hneval?
Odpoveď však prišla sama. Zúril, pretože je taký zbabelec...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ayamee Ayamee | E-mail | 17. července 2010 v 20:54 | Reagovat

"Napozajtra"? To je ako nie zajtra, ale až pozajtra? Alebo až popozajtra? *confused*

2 kika kika | 17. července 2010 v 22:27 | Reagovat

úúúžasná kapitolka... dúfam, že ďaľšia bude čím skôr (môžeš to brať aj ako vyhrážku :-)) veľmi dobre sa to číta

3 Werush Werush | 18. července 2010 v 8:53 | Reagovat

Nieeeee... vlastná áno, teším sa, že je tu nová poviedka, ale nie preto, že to tak skoro skončilo... Tešila som sa na viac Kuba a Zuzy, ale nevadí... Strašne ma potešila nová kapitola, taká oddychová :) Som zvedavá ako sa jej bude dariť na prijímačkách a aké bude to rande s Dušanom :) Veľmi si ma potešila s novou kapitolou a dúfam, že bude čoskoro porkačovanie :)

4 Neliss Neliss | E-mail | Web | 18. července 2010 v 12:37 | Reagovat

Pekné. =)
Chudák Zuza, Monča ju doslova vydierala. :D No, som zvedavá, kedy sa Kubo k niečomu rozhúpe.

5 Ashley Ashley | Web | 18. července 2010 v 14:52 | Reagovat

Konečne som našla blog aj s normálnymi poviedkami, nie stále len tie anime a manga či ako sa to volá :D pekné píšeš :-) hoci som nečítala predchádzajúce časti táto sa mi páčila :-)

6 Foxie Foxie | Web | 22. července 2010 v 20:31 | Reagovat

Monča je pekná manipulátorka :D. Už aj pre ňu mám povolanie, určite z nej bude nejaká baba, čo vybavuje pôžičky a presviedča ľudí, že je to výhodné :-D. A Kubov mierny amok sa mi páčil, bolo to... skrátka potešilo, neviem to vysvetliť. A samozrejme držím Zuzke pacičky na prijímačky ;-).

7 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | Web | 31. července 2010 v 23:58 | Reagovat

veľmi pekná kapitolka :)...len ma trochu zarazilo, že večer ešte nemala mobil a ráno sa naň pozerala :D ale to akože neva, základ je tá poviedka, idem na ďalšiu kapitolku :p

8 Chris Chris | Web | 1. září 2010 v 11:19 | Reagovat

pekná kapitolka... idem ďalej :D:D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama