Umieram... No hej, sľuby, sľuby...

22. srpna 2010 v 17:57
gf

Viem, že som sľúbila poviedku. A viem, že som ju nepridala. Taktiež viem, že takmer nikdy nedodržím slovo. A možno sa hneváte. Máte na to právo.
Nedá sa mi písať. Teda nemám na to vhodné podmienky. Celé dni len lietam ako taký gáfor a stresujem sa. Ešte treba urobiť toto, teraz hento. Mala by som ísť von s kamoškami, ale osobitne s touto, pretože sa neznáša s hentou. A vynechať túto ulicu, pretože na nej býva ten idiot. O druhej v sobotu do obchodu nechoď, nájdeš tam bývalých spolužiakov, ktorí sa budú hádať s predavačkou o to, že majú 18. Vynadajú ti a zase sa pohádate.
Zastrč si šiltovku hlbšie do čela, keď  prechádza ten policajt, ktorý zrazil babku, zabil ju a veselo si kráča po ulici, navyše je to známy tvojej rodiny.
Za žiadnu cenu nechoď k susedom, lebo sa vrátiš až večer, keď do teba nabúchajú x receptov. Buď milá, keď sedíš na rodinnej oslave a jediný, kto ťa tam má rád je ten čierny psisko. A každému dookola opakuj, ako strašne sa tešíš do novej školy.
O siedmej buď doma, máš len 15! A nech ťa Boh chráni, ak ťa uvidíme s nejakým chlapcom!
Už nevládzem...
Moja rodina je úžasná, mama oco, setry, susedky, kroré pokladám za rodinu, ale tie vzdialenejšie vetvy mi reptajú do života ako svedomie.
Stará mať ma vidí dvakrát do roka a pritom bývame v jednej dedine, ale hubu si bude otvárať stále. Pribrala si, máš hrozné vlasy, výstrih až pupok a s kým sa to zas vláčiš?!
A s kým sa vláčim? S kamoškou, jedine ak. A keby aj, čo je ju po tom? Nepozná ma. Nevie poriadne ani kam idem do školy. Krava stará...
Teraz choď do kostola, budú litánie. Boha, a čo ja s tým?!
Do kostola pôjdem, keď budem JA chcieť. Som veriaca, ale neverím v Cirkev. Verím v Boha. Nie Cirkvi, ktorá urobila toľko prešľapov. Spomeňme len križicke výpravy, mučenie detí, ak sa im zjavoval svätý, zakazovanie antikoncepcie a potratov. Každý človek má právo rozhovať za seba, nie? Fajn, s potratmi nesúhlasím ani ja, ale ak by to bolo pre nejakú vážnu príčinu, prosím.
Už nevládzem...
Zajtra sa musím dať odfotiť na preukážku. Zase budem vyzerať ako vrahyňa. Čaká ma náročný súboj so sestričkou od zubárky, lebo sa chcem preobjednať na preventívku. Akože tiež ma krava objedná 3.9, pričom som jej jasne povedala, že neprídem.
Tá sestrička je niekedy múdrejšia ako doktorka...
Ďalší starý otec mi zomiera, aspoň to tvrdí. No tvrdí to už 10 rokov a stále dýcha...
A k tomu nápadu. Nejdem to tu rozpisovať, lebo s tým končím. Nič z toho nebude, ale ďakujem všetkým, čo sa prihlásili. Nemám na to čas. Vy si to kľudne môžte spraviť na blogoch, je mi to jedno :)
Naozaj už nevládzem, ako sa každý rozumie mojím pocitom a pritom nikto nehľadí na to, čo cítim ja.
A ozaj, čo vlastne cítim? Povedzte mi, lebo ja už fakt netuším...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Isabella Isabella | Web | 22. srpna 2010 v 18:51 | Reagovat

Hádam to prejde.
Keď starkú vidíš nie často tak je to takéto asi vždy. U nás je to rovnaké. Len mne to nepovie do očí, ale potom sa vizúri na mame, že ako mi dovolí obliekať sa tak ako sa.
Do Sučian ideš na internát, alebo budeš dochádzať?

Všetko sa zmení. Musíš sa zastaviť, vidýchnuť, nadýchnuť a pretriediť si veci ktoré "máš na pleciach".
Poplač si pod perinov a vyspi sa z toho.
Bude to lepšie.

2 Werush Werush | Web | 25. srpna 2010 v 15:33 | Reagovat

Ja sa určite nehnevám, keď napríklad sľúbiš kapitolu a nedáš ju presne vtedy keď si sľúbila, veď chápem, že nie vždy musíš mať čas, alebo sa stane niečo, prečo nepridáš. Našťastie sa ku mne už takto nesprávajú, predtým ma tiež takto vkuse dirigovali, teraz to už je iné :)
Inak, ja som dneska bola u zubárky na kontrolu... našťastie mám super zubárku a aj zlatú sestričku, keď som mala v inom meste zubárku tak tam bola taká otrasná sestrička... vyzerala ako zmaľovaná žaba :D
Škoda, že to s poviedkami nebude. Som sa aj tešila. Ja by som na blog niečo také nedávala, lebo tiež nemám čas, ale prišlo by mi to také.. neviem. Je to tvoj nápad :)
A to s tými pocitmi, ja už tiež vážne neviem, čo cítim. Neviem ani teraz, je mi všetko úplne jedno ako sa to deje a už neviem veci pociťovať tak ako predtým :/

3 miselka miselka | Web | 26. srpna 2010 v 16:28 | Reagovat

máš pekný blog :-)

4 NeFeReT NeFeReT | Web | 30. srpna 2010 v 11:40 | Reagovat

Neboj sa tie pocity prejdú aj keď sa budú ešte vracať. Príde niečo čo ti tie myšlienky odoženie z hlavy.
Myslíš si že si jediná kto to také doma má. Moja starká je presne taká istá. Žiadny chalani. Žiadne kamarátky. Iba aby som doma pomáhala a chodila do kostola. Mám 16 rokov a večierku mávam o 9 večer. Cez zimu o pol 8. Rodičia ma púšťajú von až okolo 7 večer keď všetko poupratujem. Na diskotéku ma začali púšťať až toto leto aj to iba do 2 a povinne im musím každú hodinu volať. A keď je diskotéka sobotu nedeľu nemôžem ísť von. A stále od nich iba počúvam. Neučíš sa! Nepomáhaš! Neupratuješ! Neposlúchaš! Stále sa iba flákaš! Zle si s vybrala kamarátky! atď. atď. Takže so mnou je to o dosť podobné ako s tebou.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama