2.kapitola

15. ledna 2011 v 13:11 | Leila |  Šachovnica
t

Aloha!
Druhá kapitola! Všímate si to? Bola by pribudla skôr, ale nemám čas. A nebudem ho mať ani budúci týždeň, ale až potom.
Tak krásne čítanie :)


Pripadala som si ako totálny idiot. Ako zablúdená ovca, ktorá sa náhodou zatúlala na test z matematiky.
Sedela som v triede zhrbená nad písomkou a vyplašene som prechádzala pohľadom po príkladoch a tých odporných slovných úlohách, ale ani to ôsme prečítanie nepomohlo. Stále som tam videla len akúsi kocku a ten hnusný trojuholník som ani nezočila. Síce pri mojej matematickej logike, by som ho nevidela ani keby mi zakýval. A tie zlomky? Preboha, je možné, aby boli tak zložené?!
Nenápadne som sa pokúsila nakuknúť do Veronikinho hárku papiera, ale tá stará striga za katedrou zvraštila obočie a chystala sa niečo povedať, tak som radšej stiahla.
,,5 minút. Pomaly dokončite úlohy a potom položte perá." povedala tá bosorka a hľadela priamo na mňa.
Vážne som jej chcela vyplaziť jazyk.
Opäť som sa pozrela na úlohy a znechutene som odhodila pero. Jedna päťka ma nezabije. Ale táto zrejme hej... Nenávidím matiku!
Bosorka sa postavila. ,,Zložte perá!" a hneď začala zbierať odpoveďové hárky. Keď prišla až ku mne, pozrela mi priamo do očí a potom posmešne zdvihla kútiky úst nad mojím prázdnym papierom.
,,Nenávidím..." vrčala som už von na chodbe, kým som čakala na Verču a Ivanu.
Po matike v rozvrhu svietila telesná a mňa išlo rozhodiť od zúrivosti. Aká je to už len spravodlivosť mať po sebe dva najhoršie predmety na škole?
,,Ako ste napísali?" vyzvedela Veronika zničene.
Pozrela som na ňu pohľadom, aký som upierala aj na ten nešťastný test a baby sa zasmiali.
,,Rovnako." referovala Ivka. ,,Už sa vážne neviem dočkať ten trojky na vysvedčení."
,,Nehysterči." uškrnula som sa. ,,Ešte vždy môžeš dopadnúť ako ja. Budem rada ak to bude trojka."
,,Zmeňme tému, holky, lebo sa asi povraciam. Mne nevyšla žiadna skúška." pretiahla tvár Veronika. ,,Ty nám radšej povedz, Aďa, čo mala včera znamenať tá zrážka." žmurkla.
,,Aká?" zámerne som predstierala, že neviem, o čom hovorí. Pravda však bola, že som sa včera celý deň cítila fakt trápne. Navyše do knižnice včera nik neprišiel a ja som tak mohla byť sama so svojím pocitom trápnosti a mrzutou starou knihovníčkou, ktorú tam tiež nebavilo sedieť. Nakoniec ma poslala domov.
,,Veď vieš. Tá s Daliborom." drgla do mňa plecom.
,,Čo, čo, čo? Ja nič neviem!" vyčítavo povedala Ivana.
Začervenalo som. Vitaj pocit trápnosti!
,,Strepalo ho zo schodov a stiahol ma so sebou. Stačí? Nerobte z toho nejakú romancu, prosím vás."
Iva sa potajomky smiala za Veronikiným chrbtom a Veronika sa len usmiala. Vošli sme do šatne a ovanul nás odporný puf. S zhnuseným výrazom som otvorila okno, ale to nebolo o nič lepšie, pretože o chvíľu miestnosť zaplavil chlad. 
Och, áno, zbožňujem ťa, streda! A to sa deň ani zďaleka neskončil...


***


,,Som taká uťahaná ako by som zabehla maratón!" sťažovala sa Ivana.
Sedeli sme na zástavke, ruksaky sa nám váľali v snehu, ale ani jedna z nás nemala toľko energie, aby ich dala na suchšie miesto.
,,Tam a späť." doplnila som ju.
,,Nenávidím toho chlapa." vyhlásila Ivana. ,,Ako môže byť niekto tak protivný?! Samé ,,práca paží a a dodržujte rytmus", no koho to zaujíma?" rozčuľovala sa.
,,Stojí tam rozkročený ako keď čúra býk a húka ako na vojne." doplnila som ju. ,,Nezabudni na jeho nápad spraviť prijímačky aj z teligy, aby sa tam nedostali také polená ako my." zasmiala som sa.
,,Zlatý Litva, no jasne." ozvalo sa za nami.
Okamžite sme vyleteli a sadli si aspoň trošku kultúrnejšie než ako polozabité medvede.
,,Eh, čaute." nesto pozdravila Iva.
Áno jej momentálne neistota pramenila z prítomnosti Jeho Veličenstva Mateja a (srdce mi na sekundu prestalo biť) Dalibora.
,,Nazdar." odzdravili.
,,Takto ohovárať telocvikára?" naoko káravo pokrútil hlavou Dalibor.
,,Pred školou, keď sa to tu len tak hemží učiteľmi..." doplnil ho Matej.
Vymenila som si krátky pohľad s kamoškou. Znamenal niečo ako: preboha, len nebuďme trápne.
,,My ho neohovárame!" vypískla som.
Áno, tak toto dlho nevydržalo... Takmer som až zakňučala nad svojou hlúposťou.
,,My len konštatujeme." zachránila to Iva. Ešteže tak. Vždy sa na ňu môžem spoľahnúť, čo sa týka rečových schopností, ktoré mňa opustia práve v tej najkritickejšej chvíli.
,,Ešteže to s nami vzdal. Teraz si len príde na hodinu, pozerá, vynadá nám a zas odíde." uškrnul sa Dalibor.
Fakt by som mu rada odpovedala, ale nemám potuchy čo. Tak sa len usmiala a pokrčila plecami.
,,Nám sa začal vyhrážať, že nikomu nedovolí prejsť na polročnom vysvedčku." prehodila Ivka.
Chválabohu za ňu.
Maťo si nadhodil ruksak na pleci. ,,To ho o chvíľku prejde. Počkaj, čo bude robiť na konci roka. Len potom sa budete smiať."
Dalibor sa zasmial akoby si spomenul na niečo naozaj vtipné a potom kývol hlavou na prichádzajúci autobus.
Všetci sme sa zdvihli a natlačili do plného autobusu.
Neznášam tieto cesty po 8. hodine. Každý sa ponáhľa domov, všetci sa strkajú a sú nervózni. Keby ich doma čakalo aspoň niečo zaujímavejšie...
,,Aďa, ty brigáduješ v knižnici, že?" v tej mase tiel sa ku mne otočil Dalibor.
Dýchaj. Nádych. Výdych.
,,Áno, ale dnes tam nejdem." odvetila som.
,,Je zatvorené?" nechápal.
,,Nie, len dnes ma tam proste nepotrebujú. Chodím tam len raz týždenne, chápeš, veľa ľudí tam aj tak nechodí."
Všímate ten pokrok? Aká dlhá veta? Dokonca súvetie!
,,Aha." zamyslel sa. ,,A nevieš do kedy dnes majú otvorené?" dodal. ,,Potrebujem knihy na slovinu." otrávene pretočil oči na môj spýtavý pohľad.
Tvárila som sa, že silno premýšľam, ale vlastne som sa len pokúšala upokojiť.
,,Do piatej, myslím." určite do piatej.
Prikývol akože ďakuje a možno by aj niečo povedal, keby mu Maťo neskočil do reči.
,,Nebodaj ideš do knižnice!" zvolal neveriacky, avšak pobavene zároveň.
,,Pravidlá sú na to, aby sa porušovali." ironicky a unavene odvetil Dalibor.
Vymenila som si s Ivkou pobavený pohľad. 
,,A raz tam ten prvýkrát ísť musím." dodal ešte Dalibor.
Iva mi stupila na nohu. Nereagovala som, hoci som pochopila. Drgla ma pod rebrá. Zaťala som zuby a ani som sa na ňu nepozrela.
,,Však Aďa ti môže pomôcť, že?" významne na mňa pozrela a ja som si želala, aby autobus havaroval. ,,Aj tak si spomínala, že si si tam zabudla Dejepis." dodala ešte s prvotriednym úsmevom podrazáčky.
,,Vážne?" pozrel po mne Dalibor.
Ježiš. Nečervenaj sa, ty koza!
,,No vlastne hej... díky, že si mi pripomenula..." vycerila som zuby na Ivu.
Oddnes ju oficiálne neznášam! A že kamoška?!
,,Tak to by bolo super." usmial sa Dalibor.
Áno, fakt to bude super... Dokelu! Mala by som si rýchlo vymyslieť nejakú tému na rozhovor, inak to bude trapas. Alebo budem jednoducho počúvať, čo hovorí on. A ak bude mlčať, bude to aj jeho trapas...
Autobus s hrknutím zastavil. Pripadala som si ako väzeň, ktorý kráča po zelenej míle. A ako v prvý deň na strednej, keď Iva a Maťo odišli.
,,Akože nie že by som tam netrafil, ale som rád, že ideš so mnou, pretože ja sa v tých regáloch nevyznám." pozrel po mne.
Dobre, pohoda. Je to len človek. Len chalan. Nie je dôvod stresovať.
,,To je v pohode. Však aj tak by som tam musela ísť po Deják." uškrnula som sa.
Prestala som stresovať. Samú ma prekvapilo, že som úplne v pohode.
,,Šikovne vymyslené: práca a učenie. Získaš tak úžasne veľa voľného času, nie?"
Pomaly sme kráčali po ulici. Začalo sa stmievať, ale nebola ešte tak veľká tma, aby zažli pouličné lampy.
,,Ani nie. Ale aspoň sa tam nenudím." usmiala som sa.
Úsmev mi opätoval, no v chôdzi sme pokračovali už mlčky. Knižnica stála na rohu ulice a bola to veľká biela budova s veľkými oknami a starými drevenými dverami. Na poschodí bolo oddelenia Beletria a presne tam sme zamierili.
,,Vitaj v knižnici." uškrnula som sa. ,,Čo hľadáš?"
,,Eh.." odkašlal si. ,,Kukučína, Tajovského a podobných ľudí."
Zasmiala som sa a viedla som ho k stredným regálom. Po ceste sme kývli knihovníčke, ktorá nás sotva zaznamenala.
,,Tu všetko nájdeš." ukázala som na konkrétnu poličku. ,,Idem si zatiaľ po dejepis."
Niežeby som si ten deják naozaj nechala tu. Len som potrebovala na chvíľu zmiznúť. Nechcela som tam stáť nad ním ako policajt. Tak som zabehla na Vécko.
Keď som sa vrátila, Dalibor už diktval mená kníh knihovníčke.
,,Môžme ísť?" pozrel po mne.
Prikývla som, statočne ignorujúc prenikavý pohľad starej dámy.
Vonku sa už pomaly rozsvecovali pouličné lampy.
,,Máš všetko, čo si hľadal?"
Prikývol. ,,A ty svoju učebnicu?"
Tiež som prikývla, ale cítila som sa dosť blbo. Nastala chvíľa ticha.
,,No ja už pôjdem..." usmiala som sa.
Úsmev mi opätoval. ,,A dík za pomoc."
Opäť ma chytil stres. Hlavne dýchať. Ale to sa nedá, keď sa tak krásne usmieva...
,,Nemáš zač... tak sa maj." kývla som som a otočila sa na opačnú stranu ako on.
Panebože. Raz tú Ivu zabijem. Ale musela som uznať, že toto nebol jej najhorší nápad. Vlastne by sa dal zaradiť medzi tie, ktoré som schvaľovala...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Má zmysel pokračovať?

áno
nie

Komentáře

1 Chris Chris | Web | 15. ledna 2011 v 16:02 | Reagovat

dobrá kapitola :-) teším sa na ďalšiu

2 MiMi Madison H. MiMi Madison H. | 15. ledna 2011 v 19:08 | Reagovat

dobrá kapitolka :) teším sa na ďalšiu :)

3 vivienne vivienne | Web | 15. ledna 2011 v 20:59 | Reagovat

pěkná povídka

4 Vea Bazisey Vea Bazisey | Web | 16. ledna 2011 v 18:15 | Reagovat

Páni, suprový, píšeš úžasně. Nechceš spřátelit?? :-)

5 Christine Christine | Web | 16. ledna 2011 v 21:25 | Reagovat

Zatim sem to nečetla, ale 100% budu ... a co se týče dessu je nádherný :-)

6 Ayamee Ayamee | 17. ledna 2011 v 2:38 | Reagovat

Vraj: "Mala by som si rýchlo vymyslieť nejakú tému na rozhovor, inak to bude trapas. Alebo budem jednoducho počúvať, čo hovorí on. A ak bude mlčať, bude to aj jeho trapas..." Že "aj jeho trapas!" Kde na tie dokonalosti chodíš, dievča?! :-D

7 Ashly Ashly | 17. ledna 2011 v 15:44 | Reagovat

:D... a ako napisala Ayamee se kam na to chodis ja tez zasnem :D uplne bombove!!! co setko sa moze v hlave zrodit :D... v tvojej hlave plynie tolko zivotov :D a predsa zijes len ra z:D ... suprove to je... :-D

8 Isabella-chan Isabella-chan | E-mail | Web | 17. ledna 2011 v 18:15 | Reagovat

WOW!! Pekné.
(uhundraná opäť zahundre: neznášam, slovo Ivana :P ) súhlasím s Ayamee  :) :) :)
Už som sa do toho aj vžila :P ;-)

9 Casion Casion | Web | 18. ledna 2011 v 14:18 | Reagovat

zdrawím ťa!!! weríš w mágiu, tajomno, w nadprirodzené weci a bytosti? tak si práwe tým, koho hľadám... prišla som ťa pozwať do Fantasy clubu... zaujala som ťa?? wšetko potrebné nájdeš na tejto stránke:
http://my-fantasydream.blog.cz/1009/fantasy-club
newáhaj a zisti si wiac...
Casion

10 Jeffa Jeffa | Web | 21. ledna 2011 v 23:50 | Reagovat

nedočkao čakám na ďalšiu kapitolu :P :D

11 miriela miriela | Web | 24. ledna 2011 v 19:46 | Reagovat

:D ozaj parádna kapitola, už sa neviem dočkať ďalšej :)

12 Quileutte Quileutte | Web | 2. března 2011 v 15:06 | Reagovat

krásna kapitola.. :D a aj ja schvaľujem Ivčin nápad s tou knižnicou.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama