3. kapitola

23. května 2011 v 17:43 | Leila |  Šachovnica

Neveríte? Verte! Je to tak! Napísala som kapitolu a som na seba riadne hrdá. Ale nie preto, že by to bolo čosi svetoborné, ale skôr preto, že som si ešte vôbec spomenula, o čo ide v tejto poviedke!
Ale neočakávajte od toho veľa, vyšla som z cviku. Každopádne vraciam sa a poviedka sa touto kapitolou oficiálne rozbieha!
Leila


,,Slečna Matišová." kyslo sa zatvárila moja matikárka a s absolútne škodoradostným pohľadom, za ktorý by som jej najradšej vypichla oči sponkami, mi podala môj úžasný test. Samozrejme, že mám za päť.
,,Krava." precedila som cez stisnuté zuby, schmatla test, bez dôkladnejšieho prezretia som ho pokrkvala a stískala v dlani, až bol celý upotený.
,,Čo máš?" pritancovala Iva.
Nakukla som do jej papiera a zbadala veľkú trojku. Neveriaco som užasla. Čože?! Veď sme sa na to učili spoločne!
,,Päťku." zavrčala som. ,,Prosím ťa, ty čo si robila, že máš tri?" spýtala som sa trošku prudšie ako by sa patrilo.
Iva sa úplne rozžiarila. ,,No veď to je to! Nemohla som ti to povedať, lebo sa furt okolo teba niekto obšmietal, ale," spiklecky mrkla a kútik úst jej skoro vyrazil čelo, ,,večer pred testom, keď sme sa spolu učili pred bytovkou a ty si odišla, pamätáš? No tak som tam ešte zostala sedieť, úplne zúfalá, a neuveríš!"
Už teraz som jej neverila. Ona a zúfalá z matiky? Existujú snáď ufóni ? Jediný krát, čo sa Ivana trápila pre školu bolo asi v prvej triede, keď dostala prvé prasiatko.
,,Čo?" pozrela som po nej skepticky.
Iva navidomoči rezignovala. ,,Fajn, fajn, fajn! Keď si odchádzala, zbadala som, ako prichádza..."
Maťo.
,,...Maťo a chápeš tak som to trošku zahrala, že ma to trápi a tak. No a on je dobrý z matiky, spomínala som ti, že?"
,,Opýtaj sa, čo všetko si mi o ňom nespomínala?" skočila som jej do reči.
Zachichotala sa. ,,Pomohol mi s tým."
Priznávam, ďalej hrať naštvanú ma nebavilo a tak som zabudla na svoju rozhorčenosť, tvár sa mi určite rozžiarila zvedavosťou. ,,Hovor!" vyzvala som ju nedočkavo.
,,Ale nie." naťahovala v Iva, aby v zápätí celá natešená vyhŕkla. ,,Je proste skvelý!"
,,Áno, to viem už dávno, ale čo sa medzi vami stalo?" bola som netrpezlivá.
Iva sa začervenala. Bola až podozrivo červená, ale jej ďalšie slová ma presvedčili, že hovorí pravdu. ,,Nič. Veď ho poznáš." dodala.
Mala pravdu. Poznali sme ho už príliš dlho, aby sme vedeli, aký je to tĺk. Bývajú v tej istej bytovke, na tej istej chodbe, Iva po ňom očividne aj neočividne ide a on nič. Chladný ako skala. Najskôr sme si mysleli, že je gay, ale nie je. Urobili sme si takú skúšku. Náš priateľ gay Lukáš je naozaj kamarát za všetky drobné. Ale keď po ňom vyštartoval, Maťo zostal rovnako chladný ako pri Ive.
Vôbec tomu nerozumiem. Iva je krásna. Hnedé kučeravé vlasy, zelené oči, úsmev, z ktorého chlapa musí poraziť, navyše je aj inteligentná. Dobre, matika jej nejde, ale v praktickom živote by sa nestratila.
Nerozumiem. Čo tí chlapi vlastne chcú?
,,Čo už." hlesla Ivka smutne. ,,Však testy z matiky ešte nekončia."
Usmiala som sa ešte smutnejšie ako ona. ,,Pre mňa hej. Ak nenapíšem najbližší test aspoň na dvojku, Litová ma nenechá prejsť."
,,Prestaň. Prejdeš." zahriakla ma Iva.
To určite. Tá žena ma nenávidí.
Ale viac som sa s ňou nehádala. Bol koniec stredy a nám o chvíľu ide autobus. Veronika už dávno zdrhala na ten svoj a tak sme sa s Ivanou pomaly šuchtali dole schodmi. Škola bola už takmer prázdna, väčšina ľudí už stála na zástavke pred bránou školy.
Už z diaľky som rozoznala Daliborove vlasy a rovnako aj vlasy Emy, ktorá sa po ňom navidomoči plazila ako liana. Ako poriadne otravná liana. Krava lianová.
,,Čaute." preletelo okolo čosi rozmazané.
Stačilo mi vidieť Ivin blažený úsmev a hneď mi bolo jasné, že to je Maťo, čo sa mi neskôr v autobuse aj potvrdilo. Celá ich kompánia sa rozvaľovala vzadu, Ema sa neprestávala správať ako popínavá rastlina a Daliborovi to nevadilo, hoci sa každý na nich tak čudne pozeral.
,,Čo urobím s tou matikou?" hlesla som bez nálady.
Ivana len pokrčila plecami. Lenže o pár sekúnd ma buchla po kolene. Na tvári mala zase ten výraz typu: mám super nápad, hádaj čo?
,,Nechaj si ju vysvetliť!"
Neveriaco som na ňu pozrela. ,,To že si raz dostala 3 neznamená, že si teraz potomok Pytagora, drahá!"
,,Ale nie ja!" odsekla. ,,Maťo!"
Super. Som obeťou. Zase. Iva hrá hru: každá blbá zámienka je dobrá, len ak sa vďaka nej dostanem bližšie k tomu chalanovi. Zase.
,,Prestaň." odmietla som. ,,Myslíš, že on nemá nič iné na práci, len učiť prváčky matiku? A okrem toho, ak si mám platiť doučovateľa, určite to nebude tvoj objekt!"
Iva odula spodnú peru. Videla som to na nej. Je nespokojná, že sa jej ďalšia geniálna zámienka ako dostať Maťa opäť ocitla na mojich kopytách. No ale ja teda naozaj nemám náladu na jej neskoršie žiarlivostné scény. Ona si to neuvedomuje, ale stavím sa, že po nejakom čase ma bude upodozrievať, že jej ho chcem prebrať, či čo. Na to nech rovno zabudne.
,,Fajn," prehovorila. ,,Dnes vystúp so mnou u mňa. Chcem ti ukázať šaty, čo som si minule kupovala."
Čo iné som jej mala na to povedať, ak nie áno?

***

Keď som vystupovala, takmer som si vybila všetky zuby. Moja šikovná ľavá noha potkla moju ešte šikovnejšiu pravú nohu a ja som sa krásne otočkou zrútila zo schodíkov rovno do Maťovho náručia.
Bože. Zabite ma. Už vidím Ivu, ako vrčí.
,,Prepáč. Som nemehlo." ospravedlňovala som sa, zatiaľ čo on sa ma pokúšal upraviť do polohy vhodnej na státie.
,,V pohode." uškrnul sa spôsobom, ktorý som aj ja považovala za zlatý, nie to ešte Ivana, ktorá mi za chrbtom omdlievala.
,,Ak budeš mať trvalý úraz, vieš kde ma hľadať." pokúsila som sa o vtip.
Zasmial sa. A potom ticho, počas ktorého Iva rozdýchavala situáciu.
,,Ako matika?" Ivinu situáciu zrejme zbadal aj Maťo a tej konkrétnej Ivinej situácii nepomohol jeho úsmev. Dokonca by som povedala, že to zase padlo na nulu.
,,Dobre." vypotila zo seba nakoniec.
Neviem si predstaviť ich doučovanie. Naozaj neviem.
Všetci sme sa naraz usmiali, až mi to prišlo poriadne vtipné. Autobus medzičasom odchádzal a keď som sa za ním obzrela, oči mi padli priamo na Dalibora. Aj on sa na nás díval. A keď sa autobus otáčal, zamával mi.
Takmer mi to vyrazilo dych. Ale potom... určite nemával mne. Maťo je jeho kamoš, nie ja. Alebo?
,,Andrea!" potichu po mne sykla Iva.
Rýchlo som sa otočila s nechápavým výrazom. Čo som zas urobila?
Ivana navidomoči nespokojná s mojou chápavosťou sa chopila iniciatívy. ,,Maťko? Čo robíš dnes večer?" zatiahla tak medovo, že aj včelárom by vlasy vstávali dupkom.
Zabehlo mi. A nielen mne. Maťo vyzeral, že sa priam dusí.
To si s ním musí dohadovať rande predo mnou?!
,,Ja len či by si nám nepomohol s matikou." upresnila to. Zabijem ju. ,,No nie mne, ale tuto Adi." dodala.
Zabijem ju.
,,To naozaj nemu..." pokúsila som namietnuť presne v tej chvíli ako zaznelo to jeho ,,V pohode."
,,Tak fajn." usmiala sa Iva spokojná sama so sebou.
,,Čo preberáte?" vyzvedal.
,,To, čo si vysvetľoval mne." vložila sa do toho Iva.
Zabijem ju.
,,Ale však to mi môžeš vysvetliť aj ty, nie?" posledné slová som zavrčala.
,,Mne to nerobí problém." zaškeril sa Maťo.
,,No vidíš." zasmiala sa Iva.
Z-A-B-I-J-E-M J-U.
,,Tak fajn." vzdala som sa. ,,Kedy máš teda čas, prosím ťa?"
Maťo vytiahol z vrecka riflí mobil a potom po mne pozrel ,,Dnes o šiestej?"
,,Super." nasilu som sa usmiala. ,,A kde?"
,,Aj u nej." skočila Iva ešte skôr ako som vyslovila aj poslednú slabiku a chytila ma okolo ramena.
Ja ju zabijem.
Dúfam, že to nie je na mne až tak vidieť. ,,V pohode aj u mňa, ak vieš, kde bývam."
,,Ja ťa dovediem." samozrejme to by nebola Iva, keby sa neozvala.
,,Dobre." ani Maťo nemal zrejme z toho najlepší pocit. Hlavne z Ivy.
,,Tak o šiestej a dík." zakričala som ešte a už som ťahala preč svoje nahnevané ja a Ivino jasavé ja, aby som jej mohla vynadať.
Och, keby som len vtedy tušila, že moje figúrky sa na šachovnici konečne pohli. A keby že som len tušila, že oproti za stolom sedí celý svet a práve vytiahol pešiaka.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Tak čo, dopísať to až do konca, či radšej nadobro zmiznúť?

áno, dokonči to 80% (8)
áno, zmizni 20% (2)

Komentáře

1 Chris Chris | 23. května 2011 v 19:13 | Reagovat

Olala pekná kaptila :-) Hm mám pocit že Maťo a Andrea nebudú preberať len matiku :D No ale nechám sa prekvapiť, hádam bude ďalšia kapitola čoskoro

2 M M | Web | 23. května 2011 v 20:42 | Reagovat

Tiež máš prenádherný blog! (: A idem sa pustiť do tvojej tvorby vyzerá to lákavo (:

3 M M | Web | 23. května 2011 v 21:36 | Reagovat

Tak našla som si čas a tieto tri kapitoly prečítala i keď sa mi vôbec nechcelo :D Ale neľutujem toho! Vyzerá to fakt zaujímavo, je to spádové, čím si odstránila nudu, i keď som sem tam postrádala lepšie popisy. Teším sa na ďalšiu ;)

4 Trista Trista | Web | 25. května 2011 v 11:24 | Reagovat

Super kapitola :D, ako oplatilo sa čakať aaaaž táááákto dlho...skvele som sa pobavila, ako snáď pri každej a neberiem do úvahy tvoj názor na to, že si vyšla z cviku :D pretože toto je super napísaná kapitola, dobre nadväzuje na predošlé... :D heh, už rýchle ďalšiu, lebo som zvedavá, či zabije Ivu a čo bude na doučku s Maťom :D

5 M M | Web | 27. května 2011 v 20:30 | Reagovat

Inak napadlo ma, nemala som v pláne to robiť, ale nevymeníš odkazy? (:

6 Foxie Foxie | 29. května 2011 v 11:32 | Reagovat

Ha! Kapitola!
A teraz... Som asi trochu mimo, ale stále čakám na zápletku. Je to toto, alebo ešte len má prísť niečo väčšie? Ja neviem. Páči sa mi to, jasne, anketa je zbytočná, dokonč to, je to dobrá oddychovka. Len rozmýšľam (totálne zbytočne), či oddychovka.

7 Leila Leila | 29. května 2011 v 22:23 | Reagovat

Pozdrav z Anglicka*
Dakujem za krasne komentare, zapletku netusim ani ja, lebo po tolkom case som aj zabudla o com tato poviedka vlastne mala byt :D Ale hadam sa dakej zapletky dockame :-)

8 Trista Trista | 11. června 2011 v 21:04 | Reagovat

Kedy sa zase zjaví nejaká kapitolka?

9 Foxie Foxie | Web | 1. července 2011 v 16:05 | Reagovat

Leila? Kedy sa tu objavíš TY, hoc aj bez kapitoly?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama