Fijú fit ( zapískala by som, kebyže viem)

5. května 2011 v 13:16 | Leila |  Nástenka

Aloha,
rozmýšľam, že založím rubriku Výhovorky, lebo toto čo tu stváram ja už nie je ani možné. Ak vás sem ešte baví chodiť, ste pre mňa vážne divní. Ak ste sem kukli raz za pol roka, presne vystihujete čas, kedy píšem. Ak ste tu náhodou, zrejme už túto vetu ani nedočítate.
Nechcem sem písať, prečo neprispievam, lebo by som sa len opakovala. A neustále písať, že nemám čas, je trošku trápne, lebo ja som ten typ človeka, ktorý si dokáže urobiť čas kedykoľvek, ak sa teda nejedná o smrť. Samozrejme, ide mi aj vyskytovanie sa na miestach úplne nesprávnych.
Tak ak sa nudíte, oprite sa pohodlnejšie, odchlipnite si z vody a čítajte ďalej. Porozprávam vám, prečo sú ľudia ľahostajní a bez života.
Voľakedy sme milovali knihy. Voľakedy sme vedeli snívať. Voľakedy sme mali nápad. Nápad. Dnes nemáme nič. Sny, ilúzie, nápady. Nič.
Prečo?
Kvôli sebe. Svojej lenivosti, svojej pohodlnosti, svojej ľahostajnosti.
Máme telku, na čo je kniha? Máme raperov na čo sú rozhovory, vynadať nám môžu aj oni! Hľadáme si svoje superstar a zabúdame, že jedinými hviezdami sme tu my! Sledujeme sa kamerou a žalujeme na seba ľuďom, ktorí žalujú ďalej iným, ktorých to ani nezaujíma.
Sme iní. Ľahostajnejší.
Prežívali sme straty s preplakanými vankúšmi, dnes mykneme plecom. Záujem sú prachy. Náš život sú prachy. MY sme prachy.
Bojím sa, že toto je pravda. Bojím sa, že sme naozaj takí. Bojím sa, že jedného dňa sa zobudím a nebude existovať žiadne Vlčie údolie.
I am really scared.
Chcem žiť v minulom storočí. Chcem, aby sme zmazali všetky vojny. Chcem život každého jedného vojaka vrátiť späť. Chcem, aby naspäť vrástol každý strom, každá rastlina. Chcem, aby neexistovali autá ani počítače. Chcem sa vrátiť do lesa, žiť len v chalúpke, každú nedeľu chodiť do kostola a stretávať tam starých priateľov. Chovala by som ryšavého strakáča a spolu by sme naháňali vietor. Poznala by som každú rastlinku, každého vtáčika. Prádlo by som prala na potoku a líšky by mi priali dobrú noc. Bola by som slobodná.
But I am free in my mind. My mind is a place, where live only me and persons, who I want to live there. I am really scared about forgoting reality and when I will wake up I will realise that it was just my fantasy.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Karen Karen | Web | 6. května 2011 v 13:21 | Reagovat

Som na tom podobne. Žijem zaujímavý život plný adrenalínu a krásnych zážitkov, ale problém je v tom, že už asi iba v mojej hlave...

2 Foxie Foxie | Web | 8. května 2011 v 16:24 | Reagovat

Yeah, sister. Vidieť to každý deň. Nechcem už k tomu nič dodať.
V anglickej časti si mala pár chybiek, ktoré ti nejdem pripomínať, lebo asi tuším, prečo si to napísala angličtinou (hoc nedokonalou).

P.S.: Kvantita sa dá predsa vyvážiť kvalitou, nie? ;-) A aj ja sa vkuse vyhováram. Opľuť to všetko - všetko.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama